Testovacie balóniky
Vypúšťanie testovacích balónikov majú takpovediac v popise práce politici na celom svete. Skúšajú, čo všetko sú voliči schopní akceptovať a kde sa hranica únosnosti končí.
Ak sa zamýšľané opatrenia občanom nepáčia, vyjdú do ulíc a politici musia „pribrzdiť“. (V tejto súvislosti treba povedať, že Slováci majú prah citlivosti neuveriteľne vysoko.)
Nová slovenská vláda však vypúšťa toľko balónikov a v takej intenzite, až vzniká podozrenie, že chce ľudí načisto popliesť. To, čo bolo povedané ráno, večer neplatí, a keď sa niečo povie večer, tak na druhý deň je všetko inak, a takto kolobeh pokračuje.
Možnosti sú dve: buď sa vo vláde zišla skupina amatérov, ktorí vo veciach nemajú vôbec jasno, alebo, a to je oveľa pravdepodobnejšie, v tom, čo chcú urobiť, majú až príliš jasno, len sú si vedomí, že to nemôžu presadiť šmahom ruky. A tak skúšajú.
Minister niečo vypustí, a potom prichádza na scénu premiérka, ktorá ako deus ex machina všetko skoriguje a dotiahne do úspešného konca. Diváci odchádzajú spokojní, lenže scenár sa na druhý deň znova zopakuje.
Hra na zlých ministrov a dobrú premiérku je možno dobrá komunikačná stratégia, dokedy však bude fungovať, nevedno, lebo keď raz príde na lámanie chleba, tak budú musieť všetci priznať farbu.