Burky a účesy
Francúzsko oslobodilo moslimky z "prenosných väzenských ciel". Zákaz buriek a nikábov prijali už obe komory francúzskeho parlamentu a od budúceho roku by malo byť každé porušenie trestané pokutou.
Napriek argumentom francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho i takmer jednomyseľnému prijatiu parlamentom nie je zákon o „skrývaní tváre na verejnosti“ najšťastnejší.
Hoci Francúzi pôvodne dôvodili zhoršenou integráciou moslimov do spoločnosti, neskôr v snahe vyhnúť sa obvineniam z protimoslimskej rétoriky argumenty pozmenili. Zákon moslimov vôbec nespomína. Ostatne, hoci nikáb a burky nosia takmer výhradne moslimky, tieto odevy nie sú symbolmi islamu.
Pre Paríž sa však stali symbolmi diskriminácie žien, „rakvami“, do ktorých sú moslimky nedobrovoľne zaživa pochovávané. I preto sú pokuty vyššie pre manželov nútiacich ženy burky nosiť ako pre samotné nositeľky.
Táto argumentácia však kríva. Ak muž v západnej spoločnosti núti ženu do vecí, ktoré ona neschvaľuje a ktoré sú pre ňu ponižujúce, štát sa s ním vie porátať pomocou iných zákonov.
Keď Irán nedávno prijal zákaz „západných“ účesov, bol Západu na posmech. Pre Európu to bol len ďalší znak obmedzenosti tamojšieho režimu.
Štát, ktorý zákonmi diktuje občanom, ako sa majú či nemajú obliekať, by sa však veľmi smiať nemal.