Kto pochybil?
Na celý život poznačené znásilnené štrnásťročné dievča. Nahnevaní a vydesení rodičia, ale aj verejnosť čakajú od zodpovedných odpoveď na otázku - ako sa môže z väzenia dostať na priepustku ťažký, šesťkrát obvinený zločinec recidivista? Muž, ktorý už v minulosti lúpil a znásilňoval.
Vo väzniciach pracujú okrem dozorcov aj vychovávatelia a psychológovia. Tí by si nemali všímať len to, či si väzeň dobre plní svoje pracovné povinnosti. Ak ho chcú pustiť medzi ľudí, mali by sa zaujímať hlavne o to, či je pripravený psychicky. Oni, ale najmä vedenie väznice by mali vedieť a zvážiť, či človek, ktorý už raz znásilnil a násilie sa stalo súčasťou jeho osobnosti, nespácha vonku ďalší zločin.
Aj väzni sú ľudia, hoci mnohým ľuďom zobrali to najdrahšie. Prostredie, kde si odpykávajú tresty, im na ľudskosti nepridá. Ak aj nejaké vyššie city ešte mali, vo väzení o ne väčšinou prídu. Na slobodu by sa preto mali dostávať len takí, čo nepredstavujú nebezpečenstvo pre ostatných. Násilnícky recidivista ani pre laika takúto záruku nedáva.
Ministerka spravodlivosti a šéf väzníc musia vyvodiť voči zodpovedným dôsledky. Buď žijeme v štáte, ktorý dokáže poskytnúť občanom bezpečnosť, alebo majú vrch zločinci.
Aby sa v budúcnosti nestalo, že ľudia, ktorí sa nedomohli spravodlivosti, ju vezmú do vlastných rúk.
Tam sa už potom končí právny štát a začína platiť právo ulice.