Ó, aké jednoduché
Jedna správa je po utorku pozitívna: hádam aspoň na Vianoce budeme mať pokoj od témy generálneho prokurátora, Koaličnej rady, zradcov a judášov... Tento pokoj v duši nám priniesla vládna koalícia, ktorej nezostalo nič iné, len urobiť parlamentnú obštrukciu samej proti sebe. Prokurátorská anabáza príde preto na pretras zasa až niekedy po Novom roku. Fajn. Akurát s prípadnými slovami vďaky na ich adresu by sme mali radšej šetriť.
Vládnej väčšine sa podarilo úžasné salto. Ešte pred mesiacom boli správy typu: „Parlament opäť nezvolil generálneho prokurátora“ vnímané negatívne. Koaliční lídri takéto správy dopĺňali rečami o kríze a nedôvere vo vládnom tábore. Lenže mesiac sa zišiel s mesiacom a včerajšia správa s navlas rovnakým titulkom: „Parlament opäť nezvolil generálneho prokurátora“ by už podľa koaličnej optiky mala mať opačný, kladný podtext. Dnes by sme zrejme mali písať o tom, že dôvera bola obnovená a úklady temných síl (zradcov a judášov) zmarené… Aspoň takto dáko by si to možno predstavoval šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda, podľa ktorého ide o „víťazstvo transparentnosti“.
No. Keď poslanec SDKÚ Janiš predložil opätovnú kandidatúru súčasného generálneho prokurátora Trnku, koaliční lídri obvinili jeho straníckeho šéfa Dzurindu z porušenia dohôd, podľa ktorých mala vládna väčšina prísť so svojím vlastným spoločným kandidátom. Ako sa bránil Dzurinda? Takto: to, čo sa deje v parlamente ohľadne voľby prokurátora, je vec poslancov, pretože „tu vláda ani politické strany nemajú žiadnu ingerenciu“. A odmietol obvinenia z nečistej hry: „Keby sme chceli hrať nejakú kulehu – ó, ako jednoducho by sa to dalo zahrať, však?“
Áno, pán predseda. Ó, ako jednoducho by sa len dali zahrať hry s jedným kandidátom SDKÚ (Hrivnák), druhým kandidátom zvyšku koalície (Mišíková) a tretím kandidátom opozície (Trnka). Ó, ako jednoducho by sa dalo zahrať to, aby neprešiel ani jeden z nich. Ó, ako jednoducho by sa dala Iveta Radičová doviesť až k hrozbe demisiou. Ó, aké jednoduché by bolo potom prísť so záchranným plánom. A napokon rozprávať o víťazstve transparentnosti a teatrálne sa čudovať „tej hystérii, že tým ohrozujeme piliere demokracie“.
Skrátka a dobre: ó, aké jednoduché a pohodlné by bolo uveriť propagande. Napríklad, že väčšina je najvyššie dobro, ktorému majú byť menšie dobrá podriadené. Alebo že keď situáciu – mimochodom, ako vždy – bombasticky nafukuje šéf Smeru, tak to má pre nás ostatných automaticky znamenať, že je v skutočnosti všetko v poriadku.
Nie je. To, čo koalícia predvádza, nemusí byť rovno neústavné na to, aby to bola absolútna hanba.
Apropo. Keby boli v hre (aj) úplatky, potom by voľba prebehla protizákonne a nemohla by byť platná. Či už by bol zvolený ten, alebo onen. Z čoho vyplýva, že podozrenia z korupcie treba jednoducho vyšetrovať. Tie žiaden spôsob voľby ani „obnovená dôvera“ v koalícii nevyrieši.