Stredopravá kríza
Podľa Ivety Radičovej to, čo panuje vo vládnej koalícii, "nie je v pravom zmysle slova kríza". Fajn. Nech je to teda kríza v stredopravom zmysle slova. Už sme spokojní?
Bez ohľadu na upokojujúce reči a často dokonca aj bez ohľadu na „objektívne okolnosti“, problémy vo vzťahoch bývajú obvykle práve také veľké, za aké ich považuje ten, kto ich pociťuje. A tým niekým včera nebola Radičová – tá sa skôr venovala upokojujúcim rečiam a vzývaniu „objektívnych okolností“. Tým, kto v pondelok hovoril o vážnom probléme, bol predseda Mostu-Híd Béla Bugár.
Povinné optimistické frázy o nových začiatkoch či obnovovaní dôvery v koalícii nemôžu zakryť včerajšie Bugárovo vystúpenie. Minimálne nie v tých bodoch, v ktorých hovoril o tragikomédii volieb generálneho prokurátora ako celku. „Namiesto toho, aby poslanci vykonávali svoju prácu, robíme divadlo z voľby generálneho prokurátora. Podkopávame sa, obviňujeme sa, nedôverujeme si, kontrolujeme jeden druhého… Hanbím sa za to a ospravedlňujem sa všetkým, celej verejnosti, občanom. Ospravedlňujem sa za traumatizáciu spoločnosti…“
Tieto Bugárove slová si nežiadajú komentár, len zaznamenanie. A ich vyťahovanie kedykoľvek, keď koalíciu zasa raz opanuje pocit víťazného ťaženia, pri ktorom je vlastne jedno, ako sa vládne – hlavne nech sa vládne. Prirodzene, otázka je, či ich raz nebude treba pripomínať aj samotnému Bugárovi. Netreba zabúdať, že k sebakritike ho doviedlo iba osočovanie zo strany SDKÚ v rámci hľadania „zradcov“. Ale túto otázku určite nevyriešime teraz, keď bola „dôvera obnovená“ a ide sa ďalej.
A kamže ďalej sa to vlastne ide? Zrejme späť na začiatok. Koalícia sa bude snažiť čím skôr cez parlament pretlačiť nového prokurátora a dúfať, že celý cirkus čo najskôr prekryjú nejaké nové udalosti. Vyzerá to pragmaticky. Lenže takáto cesta z bodu A naspäť do bodu A nebude hladkou záležitosťou. Náklad toho nechutného divadla, o ktorom hovoril Bugár, sa totiž nedá len tak zhodiť, ako batoh do trávy pri ceste.
Vonkoncom nejde len o to, či tých 79 vládnych poslancov a neidentifikovateľný počet straníckych potentátov náhle pocíti príval obnovenej vzájomnej náklonnosti a dôvery. Ani o to, či šéfovia koaličných strán dočasne odložia nožíky, ktoré zvierali za chrbtami, keď sa ich tváre usmievali do kamier.
Ide napríklad o to, prečo by sa mali u nás meniť pravidlá hry kedykoľvek, keď prestanú vyhovovať aktuálnej väčšine v parlamente. Ide aj o to, či obnovená dôvera v koalícii dokáže aj vrátiť späť dôveru občanov v to, že Generálna prokuratúra je tu kvôli právnemu štátu – nie kvôli politickým pobehajom a ochrane ich peňaženiek. Pravda, ak sa takí občania u nás ešte nájdu…
Skrátka a dobre, pravdepodobne je v silách koalície vyriešiť Bugárov vážny problém. Otázka je, čo dokáže urobiť s vážnym problémom, ktorý vyvoláva vo verejnosti: „stredopravá“ kríza nemusí totiž označovať len partnerské problémy vo vzťahu štyroch strán. Môže to byť celkom dobre aj diagnóza jedného volebného obdobia.