Starý nový rok
Čo sa dá v našej politike čakať v roku 2011? Je zbytočné hrať sa na Nostradama. Možné je všetko a máločo býva na svojom konci také, akým sa to zdalo byť na začiatku. No ak si za základ vezmeme práve takúto "múdrosť", potom vlastne môžeme s istotou povedať, že v novom roku nás nečaká nič nové.
Vládna koalícia bude napriek problémom pokračovať vo svojom nežití-neumieraní. Ale v mene prežitia bude musieť strpieť rôzne excesy a pokusy o svojrázne zviditeľňovanie sa svojich členov. Nech si nikto nerobí ilúzie: čas OKS a Igora Matoviča (a ktovie, koho ešte ďalšieho) ešte len príde.
Keď sa koalícia po júnových voľbách ujímala vlády, snažila sa vyvolávať pocit všeobecného déja vu. Slovensko malo uveriť, že sa v roku 2010 ocitlo na rovnakej križovatke, ako na sklonku éry Vladimíra Mečiara v roku 1998. Koalícia mala byť podľa tejto legendy nositeľom morálnej obnovy politiky a poslednou nádejou pre zdevastovanú slovenskú ekonomiku… Nuž, koaliční partneri zatiaľ predvádzajú déja vu trochu iného druhu. Žiadne preventívne klauzuly ani striktné pravidlá zakotvené v koaličnej zmluve nezabránia vnútrokoaličným sporom. Čo docielili, je malá svojprávnosť kabinetu. Ideálne ihrisko pre kuloárových hráčov typu Mikuláša Dzurindu. Veru; napriek svojej rétorike slovenská pravica nenadviazala na svoje pomečiarovské začiatky roku 1998, ale na dzurindovské konce roku 2006.
Pokles preferencií vládnych strán a ich neschopnosť poučiť sa z vlastných chýb neznamená v dôsledku len to, že vláda bude vládnuť možno aj v stave agónie. Znamená to tiež iba veľmi malý tlak na zmenu opozície. S každým ďalším vládnym škandálom klesá ochota Roberta Fica vysvetľovať svoju vlastnú koalíciu s nacionalistami a Mečiarom (a veru sa nedá povedať, že by takáto ochota bola od začiatku obzvlášť vysoká). S každou ďalšou ukážkou, ako vládne strany ordinujú uťahovanie opaskov celej spoločnosti – okrem seba samých – slabne účinok kritiky obrovskej miery korupcie, ktorá panovala za Ficovej vlády. Každá ďalšia podobná ideológiou diktovaná neokrôchanosť, akej sa proti Turecku na základe jednej nepodarenej policajnej akcie dopustil minister vnútra Daniel Lipšic, prekrýva spomienky na pohrávanie sa Smeru s nacionalizmom. Žiaľ, ani tento stav, keď si vláda s opozíciou vzájomne nedávajú veľa dôvodov zmeniť sa či korigovať svoje prešľapy, nebude u nás nijakou novinkou.
Bude tento rok aspoň niečo nové? Čosi možno. Situácia, keď slovenská pravica v mene svojej ekonomickej doktríny ďalej razí populistický protieurópsky kurz, zatiaľ čo o európskych hodnotách nás chce poúčať čerstvý „europredseda“, autokratický vládca Maďarska Viktor Orbán, by bola vskutku nová. Absurdná a nedôstojná. No ale na také novinky sa radšej netešme.