Aj slová vraždia
Násilie sa nezačína stlačením spúšte. V takom okamihu obvykle už iba vrcholí reťazec udalostí, ktoré ho spustili. Páchateľ môže mať vo svojej mysli zmätok, aký chce – stále platí, že vraždil preto, lebo chcel a mohol.
Odhaliť jeho bezprostredné pohnútky je úlohou pre vyšetrovateľov. Tí, čo chcú porozumieť spoločnosti, však musia hľadať odpovede aj na tie prvé dve otázky: prečo chcel a prečo mohol? Práve v tomto tragédia z Tucsonu v Arizone presahuje americké hranice. Ani my by sme sa nemali tváriť, že sa nás netýka.
Sotva dozneli výstrely, ktoré zabili šesť ľudí a ťažko zranili členku Kongresu Gabrielle Giffordsovú, spustil sa obvyklý tanec: všetci sú zhrození. Aj Sarah Palinová, ktorá rýchlo stiahla zo svojho Facebooku mapku s mieridlami, označujúcimi demokratov, na ktorých sa treba „zamerať“, pretože boli za Obamovu reformu zdravotníctva. Giffordsová medzi nimi.
Pre tú reformu už prezidenta a jeho ľudí stihli propagandisti z televízie Fox News pooznačovať za strojcov genocídy, komunistov, fašistov i socialistov. Občas aj všetko naraz. Pravdaže, vo Fox News sa dnes cítia nevinne. Ako pred rokom a pol, keď v Kansase fanatik zastrelil doktora Georgea Tillera, ktorý tam v súlade so zákonom robil neskoré interrupcie v prípadoch ohrozujúcich život a zdravie matky. Ani vtedy tí, čo predtým do éteru bežne vypúšťali spojenie „Doctor Tiller – baby killer“ (vrah detí), nepriznali zlé svedomie. Od násilia sa dnes vehementne dištancuje aj Tea Party, konzervatívne populistické hnutie, pri ktorého zrode boli opäť Fox News a pre ktoré je Sarah Palinová číslo jeden. Keď sa pred rokom na ich demonštrácii pri Bielom dome objavili aj transparenty typu: „Obama, dnes sme tu ešte bez zbraní!“, tvárili sa ako stelesnenie vlastenectva a „amerického ducha“.
Keď sa politici začnú namiesto argumentov obhadzovať invektívami a nálepkami a keď začne každý zložitejší problém zanikať v pokriku nenávistnej propagandy, pomäteným nie je len ten, kto stlačí spúšť. Pomätená je celá verejná diskusia v spoločnosti. Nevyrovnaní a frustrovaní jedinci môžu mať v takom prostredí pocit, že sú nie na okraji, ale priamo v strede: veď z úst politikov a médií sa dozvedajú, že všetko je v skutočnosti jednoduché. Ich strach, ich zmätok a ich hnev dostávajú cieľ, na ktorom sa môžu vybiť. Takí ľudia potom nielen „chcú“, ale pod vplyvom mýtu silného jednotlivca, ktorý sám najlepšie vie, kde je pravda, aj „môžu“.
Ako vlastenec sa cítil Tim McVeigh, keď v Oklahoma City vraždil malé deti. Ako správny Američan, ktorého právo je nosiť zbraň – a použiť ju – sa možno cítil aj Jared Loughner z Tucsonu. Jeho streľbu v sobotu okrem iných neprežila 9-ročná Christina Taylor Green, ktorá sa narodila 11. septembra 2001.
Cesta od nenávisti v politike k atentátom je dlhá a našťastie, u nás v demokratických pomeroch „nevyšliapaná“. Ale nenahovárajme si, že sme po nej ešte len ani nevykročili.