Dôvera a dôveryhodnosť
Ak niekto čakal, že predvolanie na koberček ku premiérke sa skončí verejným pokarhaním ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, musí byť rozčarovaný.
Uhliarik má totiž Radičovej dôveru aj naďalej. Napriek tomu, že rezort, ktorý riadi, v obdivuhodne krátkom čase rozhodol o udelení výnimky pre vakcínu vyrábanú spoločnosťou, kde sám prednedávnom pracoval a jeho brat je v nej zamestnaný dodnes.
Z premiérkinho postoja vyplýva jediné – že pokračuje v tradícii svojich predchodcov. Tak ako z Ficovho výroku, že každého člena vlády pri náznaku korupcie a klientelizmu odvolá do troch minút, zostala len „žltá karta pre Počiatka“, aj Radičovej reči o novej politickej kultúre majú iba cenu toho papiera, na ktorom boli napísané.
O to viac, ak v prípade Uhliarika existuje podozrenie, že viac ako verejný záujem mu na srdci leží osoh farmaceutického priemyslu a súkromných poisťovní. Akoby ešte nepostrehol, že už nesedí na stoličke farmaceutického lobistu, ale v ministerskom kresle. Alebo, čo by bolo ešte horšie, postrehol to a vyhovuje mu to. Takéto správanie ho priamo diskvalifikuje na výkon funkcie ministra.
Ale to premiérka zrejme nevidí a obrovský tieň podozrenia z konfliktu záujmov radšej prehliadla.
Vyslovená dôvera Uhliarikovi tak ohrozuje dôveryhodnosť samotnej premiérky Radičovej.