Tajný hovorca
Keby sa na europarlament človek pozeral bratislavskou optikou, v ktorej má patent na demokraciu len jedna časť politického spektra, asi by ničomu nerozumel.
Viktora Orbána za jeho mediálny zákon včera nekritizovali z lavíc európskych ľudovcov, teda odtiaľ, kde sedí aj naša pravica. Tam znela skôr „pevná viera“, že Orbán zákon zmení podľa posudku Európskej komisie. O to viac si ho však podali liberáli a ľavičiari. Tí hovorili o ohrození zásad liberálneho štátu a o štátnej cenzúre. A podľa lídra Zelených Daniela Cohn-Bendita je Orbán „na ceste k tomu, aby sa z neho stal európsky Hugo Chávez – populista, ktorý nechápe podstatu demokracie“.
Našiel sa niekto, kto sa Orbána zastal? Ale áno: zabávač z britskej Strany nezávislosti Nigel Farage, ktorý ho vyzval, aby sa vraj nedal zastrašiť a nedal si diktovať, ako má vládnuť svojej krajine. Na Farageovi nie je zaujímavé len to, že ho obľubujú naši chytráci, ktorí tak radi pochovávajú euro. Milé na ňom je i to, že sedí v jednej frakcii s našou SNS…
Zostáva len zistiť, koho mal na mysli Mikuláš Dzurinda, ktorý pre TASR bránil naše takmer mlčanie k vývoju v Maďarsku tým, že: „Je omnoho lepšie, ak sa ozývajú krajiny, ktoré nie sú susediace a hovoria jasnou rečou.“ Žeby bol tajným hovorcom našej pravice Daniel Cohn-Bendit? Myslím si, že proti tomu by sa ozval. Možno ešte viac ako proti Orbánovi.