Cesty s nepriamou úmerou
Štát sa už roky stará o bežné cesty podľa nepriamej úmery: čím viac dier, tým menej peňazí na ich opravu. Už teraz sa odhaduje, že na jar bude výtlkov o šestinu viac ako vlani, keď sa s nami zima veľmi dlho lúčila. Striedanie teplejších daždivých dní s mrazivými je priam ideálne pre ďalšie chátranie vozovky. Najmä, ak sa už v minulosti nenašli prostriedky na jej rekonštrukciu.
Jednostranná orientácia dopravnej politiky na masívnu výstavbu predražených diaľnic v mene svetlejších zajtrajškov republiky prináša trpké ovocie. Železničná preprava je už dve desaťročia v trvalom ofsajde a opäť sa idú radikálne rušiť mnohé vlakové spoje.
Autodopravcovia, pre ktorých predovšetkým sa budujú diaľnice a rýchlostné cesty, robia všetko preto, aby sa aj na paralelných smeroch vyhli mýtu. Potom sa cesty najmä druhej a tretej triedy, nestavané pre také zaťaženie, doslova trhajú v každom švíku. Štát sa zbavil zodpovednosti za ne a presunul ich na župy. Tým ostal v rukách horúci zemiak, pričom pre ich hospodárenie s verejnými prostriedkami platí heslo dňa: Uskromňovať sa!
Ak sa o autostrádach vzletne hovorí ako o tepnách, ktorými sa dostáva do hlavných výrobných oblastí štátu kyslík a s ním aj život, tak by kompetentných za dopravu a ekonomiku mali poučiť lekári. Poučiť o tom, ako to vyzerá s celým organizmom, ak sa ostatné cievy a vlásočnice nechajú zaniesť.