Niet cesty späť
Kocky sú hodené. Egypťania chcú zmenu. Skutočnú, nie "miešanie kariet". Obavy z rastúcej chudoby, hladu a temnej budúcnosti sú silou, ktorej sotva odolá aj prezident Husní Mubarak, vládnuci tridsať rokov. Nielen v Káhire si uvedomujú, že cesta späť neexistuje. A kam smeruje? Jednoznačne by to malo byť k demokratickým reformám, po ktorých právom volajú tisíce nespokojných Egypťanov.
Ibaže svet už zažil niekoľko revolúcií vrátane Európy, ktorých výsledok vždy nesplnil očakávanie znechutených más. Aby sa tak nestalo aj v Egypte, mala by krajina prepriahať v mocenských štruktúrach odhora až dole.
Otázkou však je, ako to urobiť tak, aby bol vlk sýty a ovca celá. Hlavne v prípade odchodu Mubaraka do ústrania. Politika, ktorý po toľkých rokoch vládnutia pravdepodobne úplne stratil cit pre realitu.
Odísť odíde, ale bude sa to pravdepodobne musieť uskutočniť bez straty kvetinky. V opačnom prípade by to znamenalo napľutie do tváre všetkým jeho doterajším spojencom, ktorí privierali oči nad jeho nie najdemokratickejšími spôsobmi vládnutia. Znamenalo by to chaos a v konečnom dôsledku facku statusu quo, ktorý existuje práve aj vďaka egyptskej politike. Nik dnes totiž nepotrebuje politickú destabilizáciu. A už vôbec nie rozkolísanie existujúcich krehkých vzťahov na Blízkom východe.