Hlavou o mantinel
Možno si niekto myslí, že brániť teraz Roberta Fica znamená súhlasiť s protiústavným vyvlastňovaním, alebo ho chváliť za to, ako zbabral zákon o zisku súkromných poisťovní. Nie je to tak. Povedať, že Ivan Mikloš a Richard Sulík sa správajú ako predávkovaní hormónmi, znamená bojovať o zdravý rozum v našej politike. Ak tam ešte nejaký zostal.
Zákony určite umožňujú zosobniť škodu aj politikovi – keď ide o trestný čin. O hmotnej zodpovednosti za škody zavinené politickým aktom tu dosiaľ reč nebola. Keď teda politik posiela inému politikovi faktúru za škodu, ktorá vznikla štátu pre zákon, o ktorom sa hlasovalo v parlamente, nemôže ísť o nič iné ako o gesto. No a keď nejaký ďalší politik potom na základe tohto gesta navrhuje dotyčného potrestať ešte aj odňatím politickej funkcie (napríklad podpredsedu parlamentu), potom už nejde o nič iné, len o divadlo pre jasajúce masy. Alebo rozzúrené – podľa straníckej orientácie.
Zdá sa, že na Slovensku vzniká hnutie za „revolučnú spravodlivosť“. Kto by to bol do Mikloša povedal?
Poďme teda zosobňovať. Najprv zosobnime všetky zákony, ktoré pretlačili rôzne vládne väčšiny cez parlament, no ktoré potom Ústavný súd vyhlásil za protiústavné. Myslí si niekto, že u nás vládla aspoň jedna taká väčšina, ktorej by sa to „nepodarilo“?
Ale tým by sa zoznam politických rozhodnutí, ktoré si odskákali naše peňaženky, zďaleka nevyčerpal. Prihoďme holandské dražby. Nezabudnime na veľkú privatizáciu, na tzv. strategické podniky, ktorých predaj sa v našom parlamente na striedačku povoľoval a zakazoval. Nezabudnime na miliardy, ktoré stálo oddlžovanie krachujúcich bánk. Na tvorbu „domácej kapitálotvornej vrstvy“. Na Naftu Gbely, na elektrárne. A keď už sme pri tom, pobavme sa, či aj kurzová strata, ktorá tak či onak vznikla pri predaji SPP, nebola náhodou tiež stratou. Samozrejme, prihoďme aj emisie a vyvlastňovanie (tu však začnime už druhou Dzurindovou vládou). Archeologický prieskum za pomoci bagrov. A tak ďalej, skoro do nekonečna.
Každá jedna vláda bola presvedčená, že jej zámery sú nielen politicky správne, ale aj fakticky nenapadnuteľné. Vlády Mečiarove, Dzurindove aj tá Ficova.
Pošlime im teda faktúry za všetky ich múdre činy. Ak nezaplatia, pošlime na nich exekútorov, ako ich posielame na neplatičov nájomného. A súdy. No a keď bude po všetkom, dajme pred vyprázdnený parlament postaviť súsošie klbčiacich sa paviánov – na večnú slávu slovenskej demokracie. To by ešte Kulich mohol zvládnuť.
Dosť fantazírovania. Jedným z dôvodov, prečo mnohí rozumní a slušní ľudia nejdú do politiky, je to, že politický boj nemá pravidlá. No to ešte neznamená, že by nemal prebiehať aspoň v nejakých mantineloch. Ak také mantinely existujú, naša politika si opäť raz o jeden z nich obíja hlavu.