Pravda teplých rožkov
Keď sa pred týždňom zišiel summit premiérov krajín V4 plus Nemecka, Rakúska a Ukrajiny, niektoré mediálne firmy u nás sa mohli pučiť od smiechu. Na Slovensku, ktoré akiste všetky úspechy v histórii dosiahlo výlučne vlastnými silami, je predsa všetkým jasné, že čo smrdí "spoluprácou", je prinajlepšom zbytočné. Ak nie rovno škodlivé.
No a keď Iveta Radičová na stretnutí hovorila o tom, ako by sa mal marcový summit Európskej únie zamerať na rastúce ceny potravín, bolo to už celkom do popuku. Vrcholní politici sa predsa nemajú čo zaoberať cenami teplých rožkov… Iba žeby museli.
O tom, že ceny potravín rastú, sa ľudia naozaj nemusia dozvedať z úst politikov. A na výpočet toho, ako sa menil stav ich peňaženiek po každom nákupe vo februári 2011 oproti povedzme novembru 2010, im netreba sledovať výstupy Štatistického úradu. Ani márniť čas sledovaním televíznych hádok terajšieho ministra financií s predošlým o to, či priemernému Slovákovi vinou vládneho balíčka ubudne z rodinného rozpočtu 23 alebo 32 eur mesačne. Z „teplých rožkov“ sa skrátka stáva horúca politická téma.
Čo sme sa dozvedeli zo včerajšieho stretnutia premiérky s ministrami Zsoltom Simonom a Jurajom Miškovom?
Za zrýchľujúce sa zdražovanie potravín môže situácia na svetových trhoch, špekulanti, no a, samozrejme, aj univerzálny zloduch Robert Fico, ktorého vláda „začala robiť experimenty na ochranu slovenských dodávateľov“. Opatrenia? Tak napríklad Simonov rezort pôdohospodárstva vraj pripravuje systém na zabezpečenie základných potravín pre nízkopríjmové rodiny. Nuž, to by tak bolo, aby patrične zdramatizovanú predstavu humanitárnych konvojov s múkou a cestovinami do sociálne odkázaných oblastí kdesi na Slovensku ihneď nevyužil Fico pre vlastnú kontrapropagandu…
Ale nechajme ich, nech sa vzájomne ohadzujú blatom, koľko len chcú. Skutočnosťou zostáva, že svoj diel pravdy majú všetci. Svetové ceny ropy a energií sú problémom, ktorý je naozaj mimo priameho dosahu našej vlády. Ani špekulácie nie sú nijakou novinkou. A spolupráca na úrovni únie ohľadom napríklad obchodovania na trhu s cukrom, bude tiež užitočná – nech sa euroskeptici uškŕňajú, koľko chcú. Lenže čo keď aj ten univerzálny zloduch má kus pravdy? Tam, kde vláda nemá priamy dosah, tam má dosah nepriamy. Tvrdiť, že zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny by nemalo žiadaný účinok, ako to robí Radičová, znamená to isté ako tvrdiť, že za dnešný rast cien potravín nijako nemôže zvýšenie DPH. Čo je jednoducho nezmysel.
Dovolávať sa EÚ je fajn, no našu vládu to nijako nezbavuje jej podielu zodpovednosti za to, čo sa deje s cenami potravín. Bude to zrejme ako v tom starom vtipe: všetci naraz pravdu jednoducho nemôžu mať – a to je asi tá jediná pravda, ktorá je tu istá. Teda, okrem ceny teplých rožkov. Tá rastie.