Potraviny v akcii
Dnes ešte potraviny v akcii a o pár týždňov prudký vzostup cien. Takýto scenár zrejme čaká bravčové mäso a najnovšie aj cukor.
Obchodné reťazce už najmenej dva týždne lákajú ľudí na cukor za 65 až 69 centov. Obchody idú skvele, a to nielen zásluhou slovenských, ale aj maďarských spotrebiteľov. Nečudo, v Maďarsku sa už cena cukru blíži k jednému euru. Drahota vyháňa Maďarov na Slovensko.
Lenže na Slovensku nie sú prebytky cukru! To iba obchodníci zahrali svojou osvedčenou akciovou kartou, aby prilákali zákazníkov do obchodov na ostatné zdražujúce sa potraviny. Ohlásené je zdražovanie chleba, mäsa, mlieka. Akcie, na ktoré si ľudia zvykli a vyžadujú si ich, v skutočnosti prekrývajú a zastierajú podstatu zvyšovania cien.
Prečo vlastne zdražie cukor? Pretože v Európe ho chýba rovný milión ton. Chýba aj v dôsledku tzv. cukrovej reformy. Jej výsledkom bolo rušenie cukrovarov. Väčšinu z nich zatvorili v strednej Európe. V Maďarsku zostal v prevádzke iba jeden, na Slovensku dva z desiatich. Z vývozcu cukru sa stal dovozca.
Ibaže vec má háčik. Brusel za 50-percentné zníženie cukrovej kvóty Slovensku zaplatil. Nuž zaplatil, aby rozhodujúce množstvo cukru začali vyrábať staré členské štáty.
O osude stredoeurópskych cukrovarov sa nerozhodovalo na Slovensku, Česku či Maďarsku, ale v centrálach cukrovarov v západnej Európe. Ich akcionármi sú nemeckí, francúzski a britskí farmári. Keď zatvorili cukrovary ďaleko od svojich materských krajín, udržali si výroby cukru a tiež garantovali svojim spotrebiteľom väčšiu cenovú istotu, ako majú ľudia v nových členských krajinách.
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má ďaleko od spravodlivosti. Tak ako plynie čas, ukazuje sa, že egoisticky sa rozdeľujú nielen dotácie, ale prijímajú sa aj strategické rozhodnutia v agropotravinárskom priemysle. Európa sa kúpe v prebytkoch vína, ktoré vyprodukujú najmä talianski, španielski a francúzski vinári, ale sú to Východoeurópania, ktorým ponúknu možnosť vyklčovať vinice za lukratívnych sedemtisíc eur za hektár.
Pravda, najjednoduchšie je vždy hľadať nepriateľa vonku za hranicami štátu. Slovensko nestratilo dych vo výrobe potravín len preto, že roľníci spod Tatier poberajú nižšie dotácie ako ich pred- či zaalpskí konkurenti. Slovensko prestalo vyrábať dosť vlastných potravín aj preto, že každú chvíľu sa menia a upravujú dotačné pravidlá.
Napríklad aj pri cukre. Odškodné, ktoré mali dostať repári, presmeroval predchodca súčasného ministra pôdohospodárstva chovateľom dobytka. Chcel zachrániť potápajúci sa mliečny priemysel, ale nepomohol ani jedným, ani druhým.
Slovensko čakajú neľahké časy. Spotrebiteľom urobia z času na čas radosť akciami obchodníci, ale v zásade zľava na potraviny v čase všeobecného zdražovania problém ako taký nerieši. Je to iba náplasť na rany. A tie sú v poľnohospodárstve aj potravinárstve hlboké celkom určite nielen pričinením ďalekého a ,,zlého" Bruselu.