Paródia na štíhlosť
Príklad ministerstva zdravotníctva je názornou ukážkou, ako môže v praxi vyzerať "zoštíhľovanie štátu", keď jediné, na čo sa štát zmôže, je prepisovanie tabuliek. Môže sa to zvrhnúť do frašky, ktorej celý zmysel sa tabuľkami začína aj končí.
Úrad Ivana Uhliarika sa chváli, že dosiaľ prepustil 262 zamestnancov a žiadneho nového neprijal. Zdalo by sa, že vládnu direktívu o znižovaní stavov úradníkov o desať percent zatiaľ napĺňa vzorovo. Nuž, zdať by sa zdalo – ale len kým človek neskúma širšie okolnosti. Vtedy totiž zistí, že zatiaľ čo ministerstvo okázalo prepúšťa zamestnancov, promptne naberá externých poradcov. Na príkazné zmluvy, na ktorých sa usmievajú okrúhle sumičky. Fakt, že v niektorých prípadoch sú títo noví externí poradcovia vlastne iba premaľovaní bývalí pracovníci toho ministerstva, ktoré sa s nimi naoko rozlúčilo, by nás už vlastne ani nemal prekvapiť. A vlastne ani to, keď sa ešte pritom náhodou ukáže, že niekto za noc medzi posledným februárovým a prvým marcovým dňom, keď došlo k jeho zázračnej transformácii zo zamestnanca na externého poradcu, stihol zinkasovať aj odstupné.
Ak sa Uhliarik nedokáže bez tých ľudí zaobísť, mal to povedať rovno. Lenže to by potom nevyzeral ako vzorný „zoštíhľovač štátu“. No ako nazvať manéver s prepisovaním zmlúv zo zamestnaneckých na externé? Manéver, ktorého súčasťou je navyše aj nalievanie peňazí do súkromných PR či poradenských firiem? Ako by sme nazvali taký štát, v ktorom môžu lobisti a ľudia z finančných skupín písať zákony a poberať štátne peniaze za poradenstvo, napríklad pri tichej príprave privatizácie zariadení, na ktorej sa, samozrejme, ako hlavní uchádzači zúčastnia oni sami? Nazvali by sme taký štát „moderný“ či „štíhly“? No, ako pre koho…
Efektívnosť štátu sa nemeria počtom úradníkov. Ani v jednom smere: viac úradníkov neznamená lepšie fungovanie, no lepšie fungovanie aparátu sa nedosiahne ani iba plošným znížením ich stavu. Vhodné ukazovatele pritom nie je také ťažké nájsť. Efektívnosť byrokratického aparátu sa dá merať napríklad skracovaním lehôt pri vybavovaní bežnej agendy pre občanov alebo časom potrebným na spracovanie určitého množstva dát.
Celá akcia „mínus desať percent“ má však byť iba o úspore mzdových prostriedkov. Isteže, už aj to bude dačo, najmä keď vláda Ivety Radičovej o sebe tvrdí, že zachraňuje štát pred finančnou katastrofou. No ale potom si neklamme do vrecka. Keď ministerstvá, ako to Uhliarikovo, slávnostne znižujú stavy zamestnancov vo svojich budovách, ale pred nimi na chodníku sa množia súkromníci, ktorí „to svoje“ od ministerstiev dostanú – len z iného balíka – je to paródia aj na zoštíhľovanie, aj na zefektívňovanie štátnej správy.
Mimochodom, ministerstvá, ktoré do dnešného dňa neboli ochotné zverejniť údaje o znižovaní počtov a o úsporách, asi vedia prečo. Akurát, že cudnosť ich nijako neospravedlňuje.