Diskusia zaklínadlom
Za všetkým hľadaj ženu. Hľadanie je pozitívny jav. Otázkou je, čo chceme nájsť. Podobný mýtus znie: "Hlavne dokola diskutuj." Diskusia je pozitívny jav. Otázkou je, čo chceme vydiskutovať. A či vôbec je o čom diskutovať. Všemocné zaklínadlo v podobe širokej verejnej diskusie je, povedzme si to rovno, často len trápnym rúškom tém, ktoré nechce politická scéna naprieč všetkými stranami riešiť.
A jedného dňa ich – po zneužití voličstva pri volebných urnách – vykšeftuje za menej horúce zemiaky. Nič viac za večným otváraním spoločenských debát o zakliatych, politickému životu nebezpečných tém, netreba hľadať. Takou témou sú aj ľudské a občianske práva neheterosexuálnych ľudí.
Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálov a transsexuálov, ktorý mal fungovať pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, nevznikne. K téme zaperlil poslanec za SaS Martin Poliačik: „V zásade postoj SaS je taký, že táto problematika by mala byť predmetom čo najširšej spoločenskej diskusie.“ Pán poslanec objavil teplú vodu. Vážený Martin Poliačik a ďalší, dovoľte mi pripomenúť, že o „tejto problematike“ už diskutujeme zhruba dvadsať rokov. Nebyť toho, neklamali by ste o nej pred voľbami. Nestála by vám za to ani vtedy.
Najväčší prím v tejto debate vždy hralo KDH a jeho kultivovaní kravatkári so svojou záťažovou ideológiou, ktorú násilím (áno, viem, „len“ psychickým) hádžu na krk všetkým bez výnimky. Aj tým, ktorým za ich vlastné peniaze v podobe príspevku z dane zámerne škodia. Vitajte v diskusnom klube, páni a dámy z SaS!
Mimochodom, aj napriek dvadsaťročnej diskusii stále nerozumiem, čo je vlastne k diskutovaniu na fakte, že jedna skupina obyvateľstva nemá také isté práva ako ostatní. Ak by v našom ideologicky infikovanom politickom prostredí existovalo úprimné úsilie diskutovať s cieľom veci riešiť, nie zahmlievať a kšeftovať s nimi, na úvod by stačilo prestať zasvätene tliachať do vetra. Až potom zavanie svieži (čítaj spravodlivý) vzduch. Za všetkým hľadaj ľudí…