Schizofrénia
Navrhovaná prírodná rezervácia Smrekovica vo Veľkej Fatre je príkladom pretrvávajúcej schizofrénie v rezorte životného prostredia – na jednej strane (formálna?) snaha chrániť unikátny biotop, na druhej strane sa v nej veselo ťaží. Ako idú tieto dve veci dokopy?
No nejdú, a preto existuje silné podozrenie, že ide len o dobre maskovaný zámer vyťažiť, čo sa dá a potom sa môže na prírodnú rezerváciu zabudnúť.
Na Slovensku máme zmapovaných zhruba 115 pralesných porastov, z ktorých najznámejšie sú Badínsky a Dobročský prales, či pôvodné bukové porasty na východe Slovenka. Ak sa k tomu pripočíta 17 pralesných zvyškov (do tejto kategórie patrí aj Smrekovica), tak Slovensko vyzerá ako panensky nedotknutý kus zeme. V porovnaní s okolitými krajinami ním skutočne aj je. Hoci toto číslo na prvý pohľad vyzerá skvelo, pralesy tvoria len zlomok z celkovej výmery lesov (asi pol percenta), no čo je najpodstatnejšie – ich plocha sa za poslednú dekádu scvrkla na polovicu. A preto je v záujme nás všetkých tieto unikátne lesné ekosystémy chrániť.
Bez ohľadu na to, či motívom dočasného ministra životného prostredia Zsolta Simona, ktorý v auguste minulého roka dočasne pozastavil vyhlasovanie nových chránených území na Slovensku, treba vidieť len nekompetentnosť alebo priamo zámer, nový minister Nagy nemá dôvod tento stav umelo predlžovať. Lebo kým sa raz rozhodne, tak z týchto unikátnych porastov nezostane nič.