Ťukanie na čelo
Podľa posledných výrokov Roberta Fica vzhľadom na naše pristúpenie k eurovalu sa zdá, že pre neho je dôležité akurát to, aby bol vždy a všade proti SDKÚ. Bez ohľadu na to, či s konkrétnou vecou, o ktorú práve ide, on sám súhlasí alebo nesúhlasí. Ak sa takémuto správaniu nehovorí bezobsažné politikárčenie, potom už asi ničomu.
Vláda Ivety Radičovej súhlasila s pristúpením k stálemu eurovalu. Problémom, na ktorom môže stroskotať, sú SaS a OKS. Tí euroval odmietajú. Čo zostáva? Radičová bude musieť rokovať s Richardom Sulíkom a Petrom Zajacom. Samozrejme, rokovať môže (a mala by) aj s Ficom. Koniec koncov, jeho vláda pred rokom súhlasila s pôžičkou Grécku aj s pristúpením Slovenska k prvému eurovalu.
Lenže predseda najsilnejšej opozičnej strany to vidí inak. „Ak SaS nepodporí euroval, my nevidíme dôvod zachraňovať vládnu koalíciu. Keď zaň bude hlasovať celá vládna koalícia, potom dáme potrebné hlasy aj my, ale nebudeme riešiť problém vládnej koalície, ak budú rozbití na tejto principiálnej otázke pre Slovensko,“ povedal pre Pravdu.
Naozaj zaujímavé. Otázka eurovalu je taká „principiálna pre Slovensko“, že keď sa ukáže nejednotnosť vládnej koalície, predseda Smeru sa „principiálne“ v parlamente postaví proti nemu. A naopak, keď sa pridá SaS, potom aj Smer pridá – opäť „principiálne“ – svoje „potrebné hlasy“. To sa nedá vysvetliť ináč, než len tak, že oveľa „principiálnejšia“ otázka pre šéfa Smeru, než všetky „principiálne otázky pre Slovensko“, je tá, aby najmä SDKÚ utrpela blamáž. Fakt, že SDKÚ sa správa podobne voči nemu, jeho správanie možno vysvetľuje, no neospravedlňuje.
SDKÚ má predsedníčku vlády, ministra financií aj zahraničných vecí, kým Smer disponuje najväčším poslaneckým klubom v Národnej rade. Bolo by čudné, keby súperenie medzi nimi nijako nezasahovalo do chodu nášho štátu vrátane medzinárodných záležitostí. Nikto nie je taký naivný, aby od nich očakával akurát toto. Len by pri tom nebolo od veci, keby sa ich stranícky boj odohrával s väčšou vnútornou logikou, než je to teraz…
Zhrňme to. Považuje sa za legitímne, keď chce opozícia v parlamente svojím hlasovaním, respektíve nehlasovaním docieliť napríklad pád vlády a predčasné voľby. Lenže koalícia sa na eurovale určite nerozsype. Jediné, čo by sa stalo, by bolo to, že v európskych kuloároch by mali o dôvod viac ťukať si pri zmienke o našej krajine významne na čelo.
Európsky stabilizačný mechanizmus nie je posvätná krava a výhrady k nemu zaznievajú napríklad aj v radoch Ficových partnerov z PES. Lenže o ničom takom sa ľudia na Slovensku od svojich politikov nedozvedia. Ľuďom má stačiť iba jedno: ten ich politik nebude zásadne za či proti niečomu podľa merita veci, ale podľa toho, či tým môže strápniť svojich súperov. Čo na tom, že v skutočnosti sa tu strápňujeme my všetci?