Trestanie vyššími daňami
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením pracovných príjmov. Napriek tomu sú priemerné náklady firiem za odpracovanú hodinu iba jednou tretinou priemeru najvyspelejších krajín EÚ.
Tie majú logicky oveľa vyššiu produktivitu práce vďaka efektívnejšiemu využívaniu moderných technológií, ale obvykle aj vyššiu cenovú hladinu, pokiaľ ide o životné náklady.
Podľa nemeckej štúdie Inštitútu IMK z roku 2023 pracovné náklady za odpracovanú hodinu v nových členských krajinách EÚ sú už dnes vyššie ako v niektorých južných štátoch únie. Grécky zamestnanec v súkromnom sektore stál firmu 15,20 €/h, čo je menej ako v prípade Slovenska (15,70 €/h). Pre porovnanie – v Slovinsku to bolo 23,50 €/h, v Estónsku 16,60 €/h a v Česku 16,20 €/h. V Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku to bolo medzi 11,10 až 13,20 €/h. Oveľa lepší obraz by nám však priniesli údaje v prepočte na paritu kúpnej sily.
Priemer štátov eurozóny pritom bol na úrovni 34,10 €/h. Nehovoriac o štatistikách pracovných nákladoch v súkromnom priemysle v Dánsku (49,80 €/h), Belgicku (46,30 €/h) alebo v Rakúsku (43 €/h). Z uvedených údajov vyplýva, že s lacnou pracovnou silou už zamestnávatelia počítať nemôžu. Najmä v prípadoch, keď nedostanú časovo obmedzené investičné stimuly od štátu na vytvorenie nových pracovných miest v podobe dotácií nákladov na zamestnávanie.
Z pohľadu jednotlivcov je dôležitá najmä čistá odmena po zaplatení povinných daní a sociálnych a zdravotných odvodov. Benefity jednotlivca zo zaplatených odvodov sú v každej krajine výrazne odlišné, najmä pokiaľ ide o hradenie nákladov na zdravotnú starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie. V niektorých štátoch poistencom zamestnávateľ strháva z platu pre nás absurdné percentá. V Nemecku ide napríklad o pomerne vysokú cirkevnú daň a solidárny odvod pre spolkové krajiny bývalej NDR.
Podľa štúdie spoločnosti Oxfam sa za posledné tri roky majetok piatich najbohatších ľudí na svete zvýšil o 114 %, zatiaľ čo v rovnakom čase päť miliárd ľudí na celom svete pocítilo pokles životnej úrovne. Na jednej strane sme tak svedkami sťažovania sa firiem, že z dôvodu rastu pracovných nákladov strácajú podnikatelia konkurencieschopnosť, na druhej strane malá skupina boháčov apeluje tradične na Svetovom ekonomickom fóre v Davose na výrazne vyššie zdanenie boháčov.
Mnohí z nich pravdepodobne majú majetky v nadáciách, zvereneckých fondoch a schránkových firmách s cieľom minimalizácie daňových povinností. Majetok nadácie nie je súčasťou pozostalosti zakladateľa, pretože ten nie je vlastníkom majetku nadácie, ale vlastní ho nadácia ako právnická osoba. Majetok nadácie je vylúčený z dedičského konania.
Slovensko v medzinárodných porovnaniach patrí medzi najviac rovnostárske štáty. Otázna je objektivita týchto údajov. Najmä z pohľadu majetku bohatých jednotlivcov, ktorí dokážu svoj osobný kapitál zaparkovať v krajinách, ktoré sa nepodieľajú na medzinárodnej výmene informácií o majetku tzv. nerezidentov.
Veľké majetkové rozdiely sa riešia vo vyspelých krajinách zdaňovaním cez dedičské dane, dane z darovania a čiastočne cez dane z prevodu majetku. U nás sme tieto dane pred mnohými rokmi zrušili, pričom ani dnešná vládna zostava nemá v pláne v tejto veci nič meniť.
