Osud penzií
Prvý dôchodkový pilier nie je pri slabej pôrodnosti dlhodobo udržateľný, a tak ešte Dzurindova vláda zaviedla aj sporenie na súkromných účtoch. To má do budúcnosti odbremeniť štátnu Sociálnu poisťovňu. Aj druhý pilier sa však v kríze otriasal v základoch a trasie sa ďalej.
Na ilustráciu, sporitelia si v druhom pilieri vlani zhodnotili úspory priemerne len o niečo nad jedno percento. Riziko, že úspory sa budú zhodnocovať slabo, aj naďalej stále platí a tak je jasné, že pilier potrebuje zmenu.
Oficiálne existujú tri dôchodkové fondy, no v podstate sú všetky rovnaké, keďže správcovským spoločnostiam minulá vláda v čase krízy prakticky zamedzila investície do akcií. Tie lákajú vyššími výnosmi, ale spájajú sa aj s rizikom, že sporiteľ prerobí. Bez investícií do akcií sa však druhý pilier nezaobíde.
Otázka je, či by mala vláda sporiteľov presúvať do rizikovejšieho sporenia, alebo nechať im na výber, či sa tam presunú sami. Lepšia by bola druhá možnosť s intenzívnou kampaňou o tom, že vzniká aj možnosť investícií do akcií s väčším rizikom aj možnosťou vyššieho výnosu. Ak by kabinet, naopak, ľudí vystavil väčšiemu riziku, sčasti by zodpovedal za prípadné straty.
Najlepšie by však bolo, aby penzie neboli iba o dvoch či troch pilieroch, ale aj o možnosti vlastných úspor. V Česku napríklad vláda natoľko nelipne na druhom pilieri. Česi majú na výber, aby si prípadne sporili sami a investovali napríklad do nehnuteľnosti, z prenájmu ktorej by potom mohli žiť v starobe.