Harabinova hlava
Takže Najvyšší súd SR nemusí zaplatiť 33-tisíc eur pokuty za to, že nepustil na svoju pôdu kontrolu z ministerstva financií. A nerozhodol o tom nik iný ako Najvyšší súd. Predsa nebude krátiť svojim ľuďom odmeny. Ak aj necháme bokom osobné averzie medzi jeho predsedom Štefanom Harabinom a viacerými členmi súčasnej vlády, je absurdné, aby sa akýkoľvek účastník konania stal vo vlastnom spore sám poslednou inštanciou.
Kto čítal Hellerovu Hlavu XXII, vie, aké bizarné situácie môžu priniesť takto rozdelené právomoci. Lenže to bol román a film. Slováci nedôstojný zápas o vplyv v tejto ústavou váženej inštitúcii môžu sledovať v priamom prenose prinajmenšom už siedmy mesiac. Vrátane scény, ako Harabin vyháňal zo svojho úradu Miklošových kontrolórov. Nezaujíma ho ani to, že si na Najvyšší súd posvietil – bez problémov – za svojho ministrovania Ján Počiatek. Vtedy kontrolu umožnil jeho predchodca Milan Karabín, s ktorým sa Harabin ešte ako šéf rezortu spravodlivosti tiež rozhádal.
Nepochybne, aj nad Najvyšším súdom by mal stáť ktosi, kto sa jeho predstaviteľom občas pozrie za nechty. Samozrejme, nie pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, ale o šafárenie s financiami. Ak na to nemá dostatok kompetencií Najvyšší kontrolný úrad, treba mu ich pridať. V konečnom dôsledku ide o peniaze nás všetkých daňových poplatníkov.