Pomaly s hodnotením
Dobroslav Trnka má určite pravdu, keď hovorí, že jeho kolega a zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý nie je Pilát Pontský, aby niekoho vydával na želanie davov. Na druhej strane, rovnako isté je aj to, že exminister výstavby a súčasný poslanec za SNS Igor Štefanov nie je nijaký Ježiško.
Žiaľ, táto malá groteska je na celej veci tou najmenej dôležitou.
Máte pocit, že slovenská justícia utŕžila málo hanby pri stíhaní rôznych figúr našej politiky? Pri hľadaní dôkazov, ktoré by ich nepriestrelne usviedčali? Pri vynášaní rozsudkov, o ktorých by nemohli byť pochybnosti? Ak taký pocit nemáte, potom asi nebudete slepo veriť politikom, ktorí neochote prokuratúry požiadať parlament o zbavenie Štefanova poslaneckej imunity automaticky pripisujú bočné úmysly.
Ak vám však imponujú razantné výstupy ministra vnútra, ktorý nepriamo udeľuje prokuratúre pokyny prostredníctvom tlačových besied ako nejaký generalissimus, potom asi nebudete pochybovať o „oficiálnej“ verzii: Trnka si chce poistiť v poslaneckom klube SNS, že podporia jeho kandidatúru v blížiacej sa tajnej voľbe generálneho prokurátora. Preto žiadosť o vydanie Štefanova trestnému stíhaniu zdržiava cez svojho kolegu Tichého.
K tejto príťažlivej verzii (kto by nemal rád jednoduchosť?) si treba čosi povedať. Po prvé, Štefanovov prípad zatiaľ nikto „nestopol“. Trestné konanie v kauze nástenkového tendra pokračuje ďalej. Vyšetrovateľ už obvinil štyroch ľudí vrátane ďalšieho exministra výstavby za SNS. A nikto z prokuratúry nepovedal, že po doplnení nepoputuje do Národnej rady aj príslušná žiadosť týkajúca sa Štefanova.
Po druhé, aj keby bola za tým celým „politika“ okolo voľby nového šéfa prokurátorov, čo sa samozrejme vylúčiť nedá, potom sa treba pýtať, koho je to vlastne robota? Kto má na svedomí, že nový generálny prokurátor nebol zvolený v októbri, novembri ani v decembri 2010 a že v polovici mája 2011 prebehne iba ďalšia voľba v poradí, ktorú nariadil Ústavný súd?
Naša justícia – ale aj politika – potrebuje v kauzách, v ktorých účinkujú verejní činitelia, právoplatné a najmä nespochybniteľné rozsudky. Či už by mali byť odsudzujúce, alebo oslobodzujúce. Všetci však vieme, ako je to v skutočnosti. V našej politike sa roky rokúce voľne pohybujú postavy, o ktorých z právneho hľadiska nemôžeme beztrestne povedať, že sú to gauneri, no povedať, že sú nevinní, sa nám jednoducho ľudsky bridí.
To je to, čo ničí atmosféru v našej spoločnosti. To je to, čo je skutočnou hanbou našej justície. Politický imidž Daniela Lipšica, ktorý sa chce ešte do volieb blysnúť nejakými tými chytenými „veľkými rybami“, ako o nich neprestajne hovorí, je v tejto súvislosti absolútne nezaujímavý. Tým skôr, ak by sa to celé malo opäť skončiť nejakou blamážou. S ďalším zbabraným prípadom by sme museli žiť dlhšie, ako len jedno volebné obdobie. A na hodnotenie prípadu nástenkového tendra z hľadiska našej justície je ešte priskoro. Našťastie.