Naše a ich problémy
Keď vláda míňa najviac energie na to, aby sa nerozpadla, problémy ľudí žijúcich v realite jej pripadajú ako nereálne. Akoby nás všetkých malo bytostne zaujímať, či sa ešte aj zajtra ráno bude kamarátiť Iveta s Ivanom, alebo či bude pozajtra Igor prívetivejší k Bélovi. Akoby sme my všetci žili náhradný, virtuálny každodenný život s týmito celebritami. Akoby sme v skutočnosti svojimi vlastnými peniazmi tieto celebrity neživili za pravý opak – za to, aby sa oni zapodievali našimi životmi a našimi problémami.
Dá sa robiť politika vyhovujúca, obrazne povedané, majiteľom firiem aj ich zamestnancom? To je námet na veľkú diskusiu. No boľševik vám odpovie ihneď aj bez diskusie: v žiadnom prípade. A keďže ani v našej pravici nie je o boľševikov núdza, rovnakú zásadu razí aj ona. Pričom je jasné, ktorú zo strán rovnice si vyberá. A tak, keď sa občas ozvú nejakí nespokojní zamestnanci, priemerný slovenský pravičiar sa nadúva pýchou: pre neho je to len dôkazom, že svoju politiku robí dobre. Aj keby vlastne nerobil celkom nič…
Nečudujme sa preto, keď šéf parlamentu reaguje na protestnú petíciu zdravotných sestier ako neokrôchanec. On možno do veľkej miery reagoval spontánne, keďže arogantnosť má v krvi. Lenže okrem toho reagoval ešte i „politicky“. Keď odsúvate nabok celé vrstvy obyvateľstva, pretože veríte, že pokúšať sa byť na ich strane by bolo zradou vašej ideológie, je arogantnosť tou jedinou správnou odpoveďou. Aj keby mala byť celkom hlúpa, celkom nezmyselná a celkom odpudzujúca.
Vláda Ivety Radičovej za necelý prvý rok svojej existencie minula najväčšiu časť svojej energie na to, aby sa nerozpadla. Kvantum času venovali politické celebrity personálnym výmenám na všemožných postoch v štátnych inštitúciách – zdá sa, že oveľa viac, ako samotnej náplni práce tých inštitúcií. A z politického príkazu „šetriť peniaze daňových poplatníkov“ si urobili nefalšovanú generálnu líniu, ktorou sa snažia dusiť akúkoľvek diskusiu.
Vznikla tak absurdná atmosféra. Akoby malo byť od nás daňových poplatníkov vlastne neslušné pýtať sa na to, čo ctení ministri a ich úradníctvo za naše dane urobili. Akoby to jediné, čo nás má zaujímať, je, „koľko ušetrili".
Omyl, vážení. Ministerstvo dopravy má riešiť, nie rušiť dopravu. Ministerstvo zdravotníctva je platené za riešenie problémov nášho zdravotníctva, nie za jeho garážový predaj chytrákom, ktorí nahlas hovoria: „Toto nikdy nebude zárobkové,“ no potichu sa už nevedia dočkať, kým si to kúpia a „rozbehnú biznis“. A tak ďalej.
Reči o slušnosti, reformách, systémových zmenách sú obyčajný humbug. Dôkazy nehľadajte v politických komentároch. Presvedčí vás každý lekár a každá zdravotná sestra. A to sú len novšie prírastky do dlhého zoznamu tých, ktorí o vládnom pokrytectve vedia svoje.