Dohoda nemožná?
Ak platí, že politika je umením možného, tak leitmotívom fungovania akejkoľvek koaličnej vlády by mala byť snaha dohodnúť sa.
O tom, že dohoda medzi členmi tej súčasnej sa rodí len veľmi ťažko, sa presviedčame takmer každý deň. Koalícia za uplynulý rok nepresadila žiadnu zásadnú reformu, zato stihla premrhať dôveru, ktorú do nej voliči vložili. Zo slov o reformách sa tak stávajú len prázdne floskuly.
Po voľbách by určite nikomu ani nenapadlo, že jej hlavnou agendou sa stane voľba generálneho prokurátora. Ak boli koaliční poslanci minulý rok „znechutení a zhnusení“ po tajnej voľbe, v ktorej o jediný hlas neprešiel Dobroslav Trnka, tak občania sú už „znechutení a zhnusení“ zo žabomyších vojen, ktoré nikam nevedú, čo sa odráža aj vo vývoji preferencií politických strán.
Asi len málokto túži po časoch, keď o všetkom rozhodoval jeden človek. Silného vodcu, ktorý o sebe vyhlasoval, že on je hlavný prúd svojho hnutia, sme si v 90. rokoch užili až-až. To nie. Lenže teraz sme sa ocitli blízko druhého extrému – slabá premiérka a štyri, respektíve šesť hašteriacich sa koaličných strán vytvárajú stav, v ktorom permanentne jeden kričí čihí a druhý hota.
Ak svet nevnímame len čierno-bielo, tak medzi pólmi autoritarizmus a anarchia existuje celé spektrum odtieňov možností, ako veci riešiť. Očakávať konsenzus koalície a opozície je asi zbytočné, no že ani vládne strany nedokážu nájsť spoločnú reč je signálom, že to, čo ich spája, je len túžba vládnuť a svoje štyri roky aj dovládnuť.
Ako ukázalo včerajšie zasadanie Národnej rady, veci dospeli dokonca až tak ďaleko, že koaličné strany si navzájom torpédujú jednotlivé zákony. Konzervatívne KDH sa rozhodlo pre trucpodnik voči liberálnej SaS – vy nám nechcete podporiť novelu zákona o hazardných hrách, my vám na odplatu neschválime tie vaše. Pritom návrhy zákonov z dielne SaS ako striedavá výchova detí, povinné očkovanie a zákon o pohrebníctve rozhodne nepatria medzi kľúčové.
Začiatkom roka predseda SaS Richard Sulík o ideových rozporoch medzi SaS a KDH povedal: „Sú rozdiely vo videní sveta medzi každou stranou. Práve preto sme vytvorili programové vyhlásenie vlády, aby sme urobili čiaru, z ktorej vychádzame. A pokiaľ budeme všetci dodržiavať programové vyhlásenie vlády, tak tie rozpory sú viac-menej nepodstatné.“
Lenže po tom, čo včera predviedli poslanci KDH v parlamente, možno skonštatovať, že všetky rozpory nad rámec programového vyhlásenia sú pre koalíciu veľmi podstatné, lebo odhaľujú, že spolužitie, akokoľvek idylicky sa ho snažia navonok prezentovať, je pre obe strany náročné a dopracovať sa ku konsenzu je na hranici ich možností.