Majitelia kasína
Kto by si bol pomyslel, že proti zámerom akurát tejto vlády sa postavia dôchodkové správcovské spoločnosti? Neuveriteľné sa stalo skutkom v pondelok, keď sa zástupcovia DSS vyslovili proti rušeniu garancií v rastových a vyvážených fondoch druhého piliera dôchodkového systému.
Nuž, asi to naozaj nebude tak, že keď sa zruší čokoľvek, čo zaviedla minulá vláda, všetci priaznivci tej dnešnej budú automaticky jasať a volať na slávu..
Isteže, DSS nepochybne sledujú svoje vlastné ciele, medzi ktorými je prvým ich biznis. Trh s dôchodkovým sporením je viac-menej rozdelený, navyše systém garancií vyhovuje kapitálovo najsilnejším hráčom, ktorí majú aj najviac klientov a najostrejšie lakte. Keby mal návrh ministra Jozefa Mihála (s ktorým po kompromisných úpravách súhlasí aj Iveta Radičová) tento trh zasa raz rozkývať – pretože by sa dal očakávať zvýšený pohyb sporiteľov nielen medzi fondmi, ale možno aj medzi déeseskami – mohlo by to nabúrať ich stratégie. No a v prípade politikov OKS, ktorí sú tiež proti (prečo nás to už ani trochu neprekvapuje?), sú takým cieľom, samozrejme, politické body.
Dôležitejšou otázkou však je, či sa v tomto prípade obchodnícky pragmatizmus jedných a programové kverulantstvo druhých rozchádzajú, alebo nerozchádzajú so záujmami jedného a pol milióna sporiteľov, čiže tých, o ktorých by tu malo ísť predovšetkým. Odpoveďou je, že ani veľmi nie.
Nerozchádzajú sa najmä preto, lebo argument, že nič nepotrebuje stabilitu a predvídateľnosť viac než dôchodkový systém, je nepriestrelný.
Keď minulá vláda zaviedla garancie vo všetkých typoch fondov, podľa kritikov urobila svojvoľný zásah do druhého piliera. Lenže to bolo uprostred krízy, ktorá ukázala, kam to vedie, keď vlády celkom rozviažu ruky investičným šarlatánom a keď sa finančné a akciové trhy a inštitúcie začnú meniť na gamblerské brlohy. Ak navyše zoberieme do úvahy paradox, že väčšina sporiteľov je skôr opatrná, ale v konzervatívnom fonde je ich len pár percent, potom je naozaj celkom možné, že – ako to povedal Jozef Paška z ADSS – vláda Roberta Fica svojím krokom vlastne vrátila ľuďom dôveru ku kapitalizačnému pilieru. Otázku, čo by na to asi povedala niekdajšia ministerka sociálnych vecí, ponechajme radšej otvorenú…
Záujmy odporcov vládneho návrhu sa so záujmami sporiteľov nerozchádzajú aj preto, lebo oni sa síce nebránia vzniku rizikových fondov bez garancií, lenže tie by mali byť nové a vstup do nich by nemal byť otázkou administratívneho rozhodnutia, ale dobrovoľnej úvahy každého sporiteľa.
Ak bolo zavedenie garancií svojvôľou, potom je minimálne rovnakou svojvôľou ich rušenie a nútenie sporiteľov, aby potvrdzovali, či chcú mať garancie zachované. A tí, čo chcú, aby sa to celé takto spravilo čo najskôr a bez riadnej diskusie, vyzerajú nie ako gambleri, ale ako majitelia kasína, ktorí potrebujú naháňať gamblerov. A to je ešte horšie.