Čudné a spolitizované
Podľa predsedu Národnej rady Richarda Sulíka bolo rozhodnutie Ústavného súdu pozastaviť verejnú voľbu generálneho prokurátora, až dokiaľ nevydá svoj konečný verdikt, čudné a politicky motivované. Sudcovia a právnici sa asi budú pohoršovať. Zrejme aj opozícia, veď na ňu Sulík mieril. My si radšej povedzme, že čudné a spolitizované je tu úplne všetko – a Ústavný súd je toho sotva hlavným vinníkom.
Ak sa zhodneme, že naše zákony nám nezniesol v bronzovej dobe nejaký slovenský Mojžiš zo Sitna, ale že sú výtvorom konkrétnych ľudí a konkrétnych záujmov, potom sa asi zhodneme i na tom, že aj každá zmena takýchto zákonov je vždy len otázkou dohody konkrétnych ľudí a konkrétnych záujmov. Tak ako nie sme odkázaní čakať na nový nadpozemský zázrak v prípade Mečiarových amnestií, rovnako to nie je nevyhnutné v prípade spôsobu, akým sa v parlamente hlasuje o novom generálnom prokurátorovi.
Problém zmeny voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú teda nie je v nej samotnej. Problém spočíva v tom, že vládna koalícia sa nepokúša zmeniť pravidlá uprostred hry preto, lebo by bez takej zmeny azda nebolo možné zvoliť nového prokurátora. Vládna koalícia sa rozhodla meniť pravidlá voľby preto, lebo bez takej zmeny hrozilo, že by parlament zvolil kandidáta, ktorého nechce ona. A to je dôvod, ktorý je rýdzo stranícky a ako taký by mal byť z pohľadu verejnosti nedostatočný. Bez ohľadu na to, čo umožňujú či neumožňujú paragrafy zákonov.
Práve pre tento problém bola voľba šéfa prokuratúry spolitizovaná ako máločo iné u nás – a to je už čo povedať. Pre tento problém je už dnes takmer irelevantné, aký konečný verdikt ohľadom verejnej voľby vynesie Ústavný súd. A práve preto je dnes, v deň ďalšej tajnej voľby, smiešne hovoriť, že pretože je tajná, je čistejšia, než akou by bola verejná voľba. Dnes už nie, a vonkoncom už nie s tými kandidátmi, o ktorých majú poslanci rozhodovať.
Našim voleným zástupcom sa spojenými silami za tých osem mesiacov, odkedy sa celý cirkus začal, podarilo dokonale spolitizovať už aj tajnú voľbu. Úplne by sa znemožnil ten, kto by chcel dnes rečniť, že vďaka tajnej voľbe kandidáti nevedia, kto hlasuje za nich a kto proti nim, a teda sa môžu vo funkcii po prípadnom zvolení správať nezávislejšie.
Kdežeby. Celé rodeo predsa vypuklo práve preto, aby bolo každému jasné, kto za koho hlasoval.
Pokiaľ Ústavný súd svojím predbežným opatrením zmaril možnosť verejnej voľby, urobil to dočasne, pretože my ešte nevieme, aký bude konečný verdikt. Pokiaľ sa však slovenskému parlamentu podarilo zmariť dôveryhodnosť voľby generálneho prokurátora a vďaka nenormálnemu spolitizovaniu aj dôveryhodnosť generálnej prokuratúry, potom by škody nemuseli byť len dočasné.
Ak chce teda predseda Národnej rady hľadať pôvodcov toho, čo všetko je tu čudné a spolitizované, nemusí upierať svoj zrak až z Bratislavy do Košíc.