Daň za ozdravenie
Boli časy, a nebolo to tak dávno, keď sa debaty viedli najmä o hospodárskom raste a spotrebe. To sa však otočilo a predmetom diskusií sa stali vládne škrty a snaha zaviesť vyrovnaný rozpočet. O tom, že Ivanovi Miklošovi je veľmi blízka úloha ministra, ktorý šetrí a ostatným hovorí NIE, niet najmenších pochýb.
Nielen preto je upratovanie vo verejných financiách, ktoré prebieha tento rok, také razantné. Samozrejme, v tejto disciplíne sú pred nami Íri, Maďari, Portugalci, Španieli i Lotyši, no ale aj ich štátna sekera, ktorú zaťali, je oveľa vyššia.
V porovnaní s celkovým zadlžením je teda konsolidácia prebiehajúca na Slovensku najtvrdšia spomedzi všetkých európskych krajín.
Z pohľadu ministerstva, ktoré vníma svet optikou makroekonomických ukazovateľov, si takto vytvárame „záchranný vankúš“. Lenže občan s priemernou mzdou, ktorý na vlastnej koži nepocítil „sedem rokov hojnosti“, musí znášať dosahy šetrenia teraz.
Treba sa pýtať, či štát vedený pravicovou vládou nemohol pre neho urobiť aspoň to, že by úsporný balíček rozložil na viac rokov, a či nie je daň za ozdravenie privysoká.
Ak má byť zmyslom politiky iba šetrenie bez toho, aby sa to následne prejavilo na vyššej kvalite života, na to nepotrebujeme volených zástupcov, ale rovno si môžeme najať účtovnícku firmu…