Závan rasizmu
Inštitút pre verejné otázky opäť raz po roku oznámkoval slovenskú demokraciu. Nie, nik tu nejde rozoberať "známku" (ktorá dosiahla hodnotu 2,6 na stupnici od jedna do päť).
Tá je zaujímavá zo všetkého najmenej. Zaujímavejšie a z hľadiska poznania vývoja na Slovensku určite hodnotnejšie sú pozorovania IVO v oblasti ľudských práv. S konštatovaním, že vláda robí diskriminačnú politiku voči rómskej menšine, sa totiž nedá iné, než súhlasiť.
Rozličné známky a stupnice hodnotenia môžeme teda ponechať bokom. Sú iba produktom našej doby, v ktorej sa stalo módou „predžuť“ pomaly akúkoľvek duševnú stravu a verejnosti ju vypľuť v podobe tabuliek, rebríčkov, bodov a čísel. Akoby len v takejto podobe dostávali politické či sociologické analýzy punc vedeckosti a akoby len v takejto podobe bola verejnosť schopná čokoľvek stráviť. Lenže demokracia nie je futbalová liga, v ktorej na otázku: „Ako si stojíme?“ existuje odpoveď: „V tabuľke sme tretí,“ alebo: „Na vedúce mužstvo zatiaľ strácame päť bodov…“
Keď však ponecháme bokom spôsob prezentácie, pozorovanie IVO, že „boj s takzvanou rómskou kriminalitou je fakticky v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania“, je vážna vec. Je naozaj na počudovanie, že premiérka, ktorá sa vo svojich akademických časoch kedysi venovala okrem iného práve problémom rómskeho etnika vo väčšinovej slovenskej spoločnosti, nedokáže presadiť, aby jej vláda prestala používať hantírku zaváňajúcu rasizmom. Rómska kriminalita? A prečo nie slovenská, česká, maďarská, nemecká?
Vyžaduje si azda „rómska kriminalita“ nejaký celkom odlišný prístup ako „ostatné“ kriminality? Nestačí, aby polícia po zistení trestného činu vypátrala páchateľa a dodala ho do rúk spravodlivosti? Nebalamuťme sa, že ten rozdiel vraj logicky vyplýva z toho, že boj proti kriminalite v osadách si od policajtov vyžaduje špecifické postupy. Samozrejme, že vyžaduje. Práve tak, ako si ich vyžaduje boj proti kriminalite bielych golierov, boj proti organizovaným mafiám, boj proti zlodejom áut či obchodníkom s bielym mäsom.
Lenže „biele goliere“, „mafiáni“ či „autičkári“ nie je to isté ako Rómovia. Je to celkom iná kategória. Čisto teoreticky: keď sa v nejakej skupine zlodejov áut popri štyroch Slovákoch vyskytnú aj dvaja Rómovia, je to prípad pre „poradcu pre rómsku kriminalitu“? Podľa prístupu našej vlády asi áno. Prečo inak by taký poradca vôbec existoval?
Nemýľme sa. Živnou pôdou pre extrémistov nie je iba to, či si polícia vie, alebo nevie rady s kriminalitou v sociálne vylúčených a rasovo ostrakizovaných vrstvách. Práve tak extrémistom nahráva oficiálna snaha identifikovať tie vrstvy ako „element“, ktorý si zaslúži zvláštne pomenovanie a zvláštnu kapitolu vo vládnych knihách. V dejinách bolo totiž od „zvláštneho pomenovania“ k „zvláštnemu zaobchádzaniu“ vždy veľmi blízko. Naše dejiny nevynímajúc. Preto je snaha IVO všimnúť si to hodnotná. Aj napriek známkovaniu.