Byť Európanom
Agentúry priniesli správu o ďalšej samovražde zamestnanca v jednej východoázijskej spoločnosti. Jej názov v tejto súvislosti nie je dôležitý. Predmetom úvahy totiž nie je to, čo robia "ony" – všetky tie vychvaľované ázijské štátne tigre a ich firemné tigríčence – ale čo robíme my v Európe. My, čo dávame opakovane svoju dôveru politikom, ktorí si myslia, že naším cieľom je nielen naša vyššia konkurencieschopnosť oproti týmto tigrom, ale že ju musíme dosiahnuť práve v kategóriách, ktoré určujú ony.
Ak má byť naozaj toto naším cieľom, potom prestávame byť Európanmi.
Dedičstvom Európy je presvedčenie, že každý človek má právo sám si hľadať priority a ciele svojho života. A že pokiaľ neohrozuje práva iných, môže svoje ciele sledovať bez ohľadu na želania vrchnosti, politickej či ekonomickej. K tomu sa pridáva presvedčenie, že na každom záleží a žiadne volanie o pomoc by nemalo zostať nevypočuté.
Toto presvedčenie nijako nesúvisí s dĺžkou času, za aký možno u nás založiť firmu, alebo s prosperitou podniku, v ktorom momentálne pracujeme. Je súčasťou toho, čo si Európa myslí o sebe a čo si o Európe myslia tisíce ľudí – aj z východnej Ázie – ktorí každoročne prekračujú jej hranice v nádeji na lepší život.
Byť Európanom znamená vychovávať svoje deti nie ako palivo do globálnej ekonomickej mašiny, ale ako slobodných ľudí, ktorí sa sami rozhodnú, aké ciele budú sledovať. Znamená to byť pobúrený pri správach, ako nejaká firma „bojuje proti samovraždám“ tým, že dáva svojim zamestnancom podpisovať klauzuly, v ktorých sa zaväzujú zostať nažive.
Svetu konkurujeme našimi právami, vzdelaním, zdravím, demokraciou. Nik nepopiera, že ekonomická stránka veci je dôležitá. Byť Európanom však znamená mať sa na pozore, keď sa zamieňa poradie. Keď začne niekto tvrdiť, že úplne prvý musí byť biznis, až potom môžeme očakávať práva, vzdelanie, zdravie. A keď potom, vedení touto dogmou, naši milí „singapuristi“ súhlasia s osekávaním vedy, školstva, zdravotníctva…
Je to lož historická. Dejiny modernej demokracie, ktorej za väčšinu práv vďačíme, sa kedysi v Anglicku či Francúzsku predsa nezačínali písať preto, lebo ich vyvolali utešené prírastky HDP. A je to lož aj politická, pretože práve východná Ázia ukazuje, že ekonomický boom a biznis si celkom v pohode vystačia aj bez demokracie.
Byť Európanom znamená opýtať sa pri každej podobnej agentúrnej správe: Toto že má byť náš vzor? Tomuto že máme konkurovať? A v čom? Škoda, že sa takto občas na zasadaní vlády neopýta premiérka niektorých tých fešákov, ktorým vraj šéfuje. A ak áno, potom škoda, že sa s nami nepodelí o svoje dojmy z toho, aké majú títo ľudia predstavy o svete, ktorý chcú formovať a ovplyvňovať.