Pivo v nás
Spotreba piva vyjadruje životnú úroveň, meniace sa nálady obyvateľstva i jeho vkus. Kto by bol povedal ešte pred štyrmi rokmi, že sa na Slovensku bude piť pivo z plastových fliaš.
A pije sa, pretože v poldruhalitrovej fľaši je lacnejšie. Dokonca aj vláda sa menej kolektívne ohovára. Krčmy pustnú a ľudia si nosia zlatý mok domov.
Ešte pred desiatimi rokmi sa zdalo, že Slováci dosiahnu ročnú spotrebu sto litrov piva na hlavu. Stačilo však, aby minister Ivan Mikloš zvýšil v roku 2002 spotrebnú daň o 66 percent a spotreba začala razom padať. Vlani klesla na slabých sedemdesiat litrov.
Z veľkolepých plánov pivovarov nezostalo nič. Museli sa prispôsobiť novej situácii. Zdraženie piva prišlo vo chvíli, keď si dorastajúca generácia spotrebiteľov pobrala hypotéky na byty, pôžičky na autá. Pivo, kedysi nápoj družnej besedy v pohostinstvách, pri ktorom sa posúdila veľká politika, osobné víťazstvá i prehry, vytesnili aj rozličné konkurenčné nápoje. A ako draželo, ľudia opúšťali krčmy a reštaurácie.
Krčma, tento stred slovenského vesmíru, sa vyprázdňuje úmerne s tým, ako sa život spoločnosti individualizuje. Cherchez la femme, hovoria Francúzi. Za všetkým hľadaj ženu. Za drahým a onedlho ešte drahším pivom hľadaj ministra financií, tvrdia zase Slováci. Málokto mu tlieska, ale štúrovci zakladajúci kedysi spolky triezvosti by azda boli spokojní.