Keď chýba etika
Aj majetkové priznania sudcov, ktoré sa tento rok po zmene zákona objavili už koncom júna a nie až v decembri ako vlani, ukazujú, že druhá veľká reforma v justícií je nevyhnutná.
Čím bude rez hlbší, tým viac súdnictvu prospeje. Ak by sme hovorili v lekárskej terminológii, je to operácia priam život zachraňujúca, v poslednej chvíli. Bez fungujúcej justície totiž nemôže fungovať žiadny právny štát.
Samozrejme, že nič nehovoriace priznania sudcov o tom, ako im pribudol za rok majetok, nie sú najväčšou tragédiou slovenského súdnictva. Tou je, že ľudia súdom a sudcom nedôverujú, nevážia si ich a nerešpektujú ich. Často oprávnene. Namiesto toho, aby sudcovia boli považovaní za elitu spoločnosti, sú spájaní s korupciou či prospechárstvom. To vedie k tomu, že rozhodnutia súdov bývajú čoraz viac spochybňované.
Aj keď všetkých sudcov nemožno hádzať do jedného vreca a mnohí si rešpekt zaslúžia, bez viny nie sú ani oni. Veď koľkí sa pridali k tým, čo žalujú štát, že utrpeli nemajetkovú ujmu, lebo zarábali menej ako ich kolegovia na Špecializovanom trestnom súde? A koľkí žalujúcim kolegom túto ujmu aj odobrili a rozhodli, že štát musí sudcom státisíce eur doplatiť? Koľkí prisúdili miliónové sumy politikom či kolegom žalujúcim médiá, neporovnateľné s tými, ktoré prisúdili pozostalým obetí, ktoré prišli o život či zdravie následkom trestných činov?
Vinní sú aj za to, že mlčali, keď bolo potrebné ozvať sa či už na ochranu názorových oponentov pred vymyslenými disciplinárnymi konaniami ťahajúcimi sa roky, či proti uprednostňovaniu príbuzných na miesta justičných čakateľov.
Neobstojí výhovorka väčšiny sudcov, že oni riadne pracujú a nebudú politikárčiť. Dať najavo nesúhlas s pomermi, aké v súdnictve panujú, nie je politikárčenie, ale prejavenie sudcovskej etiky.
Tam, kde je dnes, priviedla justíciu aj zbabelosť či nezáujem.
Zlyhala i samospráva v justícii. Znovu nastúpila výkonná moc, aby urobila poriadky.
Justícia síce musí byť od politickej moci nezávislá. To však neznamená, že bude štátom v štáte, bez akejkoľvek zodpovednosti za svoje rozhodnutia či výkon.
Zákonodarcovia ani zákony nemôžu upraviť do paragrafov všetko, čo zopár desiatok sudcov zneužilo vo svoj prospech. Práve to poškodilo meno všetkých sudcov a oslabilo dôveru ľudí, že štát im vie zabezpečiť spravodlivosť v primeranom čase, hoci sú len bežnými občanmi a nepatria k vyvoleným.