Život na dlh
Pád akcií oprávnene zneisťuje ľudí. Dookola padá otázka - bude ďalšia kríza? V stredu sa situácia na trhoch najprv mierne upokojila, no bolo to len ticho pred ďalšou búrkou. Alebo možno lepšie povedané trvalým dažďom. Burzy aj popoludní padali, keďže americká centrálna banka predpovedá zmiernenie rastu ekonomiky USA, od ktorej závisí celý svet.
Trhy sa pozerajú vždy dopredu vzhľadom na aktuálnu situáciu. Keďže Grécko už zbankrotovalo, investori sa oprávnene pýtajú – aká je v budúcnosti istota vrátenia nových pôžičiek pre ďalšie zadlžené krajiny?
USA takéto akútne problémy nehrozia. Prispievajú však k tomu, že viac namočené štáty sú na tom ešte horšie. Keďže Taliansko má podobne ako Grécko dlh cez sto percent výkonu ekonomiky, investori tejto krajine nebudú ochotní požičiavať lacno. Nateraz Taliansko ochraňuje Európska centrálna banka, ktorá asi skupuje jeho dlhopisy. Ak by sa však krajina v týchto turbulentných časoch vrátila naplno na trhy, mohlo by sa to s ňou aj s celou eurozónou zle skončiť.
Taliani narýchlo sľúbili, že vyrovnaný rozpočet budú mať do roku 2013, teda o rok skôr, ako pôvodne zvažovali. Za tri roky idú ušetriť 47 miliárd eur, čo sú vyše štyri percentá z ich hrubého domáceho produktu (HDP). Takéto úspory sú ambiciózne a budú ľudí bolieť. Aj keď bohatí Taliani si úspory môžu dovoliť. Na ilustráciu, na Slovensku, kde je životná úroveň podstatne nižšia, tohtoročný úsporný daňový balíček dosiahol 2,5 percenta HDP.
Z vysokého zadlženia sa však Taliansko ani ďalšie štáty tak skoro nevyhrabú. Ako o primeranej hranici zadlženia sa hovorí o 50 percentách výkonu ekonomiky. Ušetriť polovicu z toho, čo krajina vyprodukuje za rok, je pre Taliansko nepredstaviteľné. Ak by sa aj dlh prestal zvyšovať, muselo by ekonomicky rásť veľmi rýchlo, aby znížilo zaťaženie ekonomiky dlhmi. Na silný zdravý ekonomický rast však nie je priestor, kým sa nevyrieši problém s vysokými dlhmi krajín.
Nie je, žiaľ, iná možnosť ako tá, že na vysoké dlhy doplatia ľudia. Tých by to bolelo menej, ak by sa zadlžovanie zastavilo, politici prestali bezducho míňať. Zatiaľ najpravdepodobnejšie je, že dlhy sa rozpustia cez zvýšenú infláciu po tom, čo budú centrálne banky nakupovať dlhopisy problémových štátov. Tlačením nekrytých peňazí by rástli ceny a znehodnotili by sa úspory ľudí. Investori už teraz prichádzajú o svoje peniaze, keď klesajú akcie a s nimi aj podielové fondy.
Slovensko je na tom so zadlžením na úrovni 45 percent výkonu ekonomiky ešte na hranici únosnosti. Dôležité však bude, aby politici štát viac nezadlžovali. Každý politik však chce za štyri roky nielen šetriť, ale aj rozdávať, aby sa po voľbách opäť dostal k moci. Súčasná vládna garnitúra chce presadiť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Uvidíme, či sa z toho stane politický ťah alebo politici naozaj prestanú míňať na úkor budúcich generácií.