Vecne nepríslušný
Mikuláš Dzurinda zabudol, že niekedy je hovoriť striebro, no mlčať zlato. A tak na prvý pohľad pokojný a trpezlivý minister zahraničných vecí po čase zase rinčal striebrom, soptil na novinárov, že dávajú nezmyselné otázky a sú až zanietene predpojatí k jeho strane.
Šéf SDKÚ má pravdu, keď príbeh prenájmu budovy pre košických daniarov označil za transparentný. Áno, ide o plne transparentnú neférovosť a vzhľadom na polročné ubezpečovania financministra a podpredsedu SDKÚ Ivana Mikloša, že všetko prebehne v poriadku, ide aj o do očí bijúci podvod. Dokázali to aj tie mimovládne organizácie, s ktorými si v opozícii páni z SDKÚ mimoriadne rozumeli.
Dzurinda predviedol, že sa za štyri roky v opozícii ani o máčny mak nezmenil. Zostal si verný, keď je s kamennou tvárou schopný vykladať, že téma víťazstva okresného náčelníka SDKÚ v Nitre vo verejnej súťaži nemá nič spoločné so stranou.
„Nie som vecne príslušný minister, aby som študoval tieto dokumenty,“ zdôrazňoval Dzurinda s tým, že stopercentne dôveruje príslušnému kolegovi Miklošovi. Napriek určitým kolíziám vzťahov však môže plne dôverovať aj kolegyni Ivete Radičovej. Tá na rozdiel od odbojného postoja k tomuto prípadu pred štyrmi mesiacmi teraz zanietene mlčí a tým celý podvod prekrýva zvyškom svojej autority.