Absurdná monodráma
Premiérka Iveta Radičová považuje situáciu okolo prenájmu budovy Daňového riaditeľstva v Košiciach za absurdnú. Má pravdu. Každý súdny človek s ňou v tom bude súhlasiť. Len nedodala, aké sú v tejto dojemnej jednoaktovke osoby a obsadenie.
Ako hlavný účinkujúci sa očividne necíti minister financií Ivan Mikloš. Na to bol v stredu príliš uvoľnený, priam vysmiaty. Ešte aby nebol. Na rozdiel od premiérky, on si užíva luxus. V septembri hovorí navlas to isté, čo hovoril v apríli. V septembri je v kauze, tak voľajako po mečiarovsky, „všetko inak a lepšie“. A pritom navlas rovnako, ako to malo podľa neho byť už v apríli.
Absurdne sa isto necíti ani Mikuláš Dzurinda. Ostrieľaný vysvetľovač nevysvetliteľného už stihol vytýčiť oficiálnu stranícku líniu, keď nám všetkým tvrdil, že kauza daňového riaditeľstva je v skutočnosti „príbehom transparentnosti“. A v stredu bolo jasné, kto tu komu napísal noty a kto sa podľa tých nôt snažil intonovať.
Nie spievať. Zatiaľ iba intonovať. „Spin doctoring“, teda ohýbanie skutočnosti, aby sa nakoniec čierne javilo bielym a naopak, vyžaduje tréning. A možno aj akýsi talent. Nie každý dokáže zaprieť nos medzi očami tak, aby mu uveril aspoň divák predškolského veku. Predsedníčka našej vlády to aspoň zatiaľ určite nedokáže. Prvé krôčiky však už robí. A má okolo seba zdatných učiteľov.
Takže ak je tu niečo skutočne absurdné, potom je to spôsob, akým sa svojho partu zmocnila Iveta Radičová.
Jej otázka, „z čoho budú potom žiť“ politicky aktívni podnikatelia, ak im nedovolíme uchádzať sa o podobné zákazky, si žiada len jednu odpoveď. Premiérka sa bude diviť, ale na Slovensku sú tisíce podnikateľov, z ktorých sú isto mnohí aj politicky aktívni. Žijú si, lepšie či horšie, aj bez štátnych peňazí. Alebo azda nie? Lebo ak nie, tak to radšej nenazývajme súkromný sektor. Iba čo sa budeme strápňovať.
Keď regionálny funkcionár vládnej strany dostane džob z verejných zdrojov, ktorý mu odklepne tá istá vládna strana, tak to skrátka klientelizmom zaváňa. A keď je to v „súťaži“, ktorá sa robí tak, že sa podmienky vypiplú akurát na neho jediného (čo je názor zúčastnených mimovládok), tak to nezaváňa, ale smrdí. Za Mečiara, za Dzurindu, za Fica aj za Radičovej.
Ak sa premiérka tvári, že tomu odrazu nerozumie, potom sa podľa všetkého mení na plnokrvnú slovenskú političku. Takú, ktorá všeličomu dobre rozumie, ale, veď viete, ako je to: „Ja podržím stranu, strana podrží mňa.“ SDKÚ? No, na to sa pozrieme…
Alebo je to tak, že strana použila nejaké tie „pádne argumenty“ a ona podľahla dojmu, že nemá na výber. V takom prípade však mala v stredu volať o pomoc. Nie snažiť sa obviňovať všetko a všetkých z toho, že ona sa prepracovala až k takejto absurdnej a ponižujúcej monodráme.