Kampaň za voľby
V posledných dňoch lídri tých vládnych strán, ktoré podporujú dohody o rozšírení eurovalu, odpovedali na kardinálnu otázku, ako mienia presvedčiť Richarda Sulíka, čoraz vágnejšie. Až by sa mohlo skoro zdať, že majú v rukáve tajné tromfy, akým Sulík "neodolá". Po štvrtku to rozhodne tak nevyzerá. Z čoho však vôbec nevyplýva, že by azda vlastníkom tromfov v rukáve bol predseda SaS. Tromfy nemá nikto. Ruky sú momentálne skôr plné čiernych Petrov.
Človek by si pomyslel, že začína byť mierne paranoidný, keď mu zišlo na um, že nebude náhodou, že si SaS na svoj Facebook prilepila prieskum, podľa ktorého by strany súčasnej vládnej koalície mohli vo voľbách prečísliť Smer. A ono nie. Sulík a jeho spolupartajníci včera slávnostne odštartovali svoju kampaň proti eurovalu. Takú, že ju koaliční partneri SaS, vzhľadom na vedomé porušenie iba necelý deň starých (!) dohôd lídrov koaličných strán, označujú ako „kampaň za predčasné voľby“.
A toto by bolo ešte to láskavejšie vysvetlenie. To druhé by totiž muselo byť také, že Sulík – čo sa politického amaterizmu až insitnosti týka – sa od Jána Ľuptáka blahej pamäti líši naozaj len svojím osobným majetkom. A možno ešte arogantnosťou, ktorá včera naplno udrela do čela ľudí z SDKÚ, KDH a Mostu-Híd.
Tí si musia jasne uvedomiť, že ich najväčším problémom momentálne nie je euroval, rozpočet či daňovo-odvodová reforma. Achillova päta vládnej koalície sedí už rok v kresle predsedu Národnej rady SR. Nie že by to bola zasa až taká novinka. No dnes sa dostala do roviny: buď sa s ňou vysporiadajú, alebo ich vláda končí. Ak nie zajtra, tak pozajtra a s ešte vyššími škodami. Žiaľ, nielen pre nich, ale pre celé Slovensko.
Na tomto konštatovaní sa nič nezmení, ak sa vedenie SDKÚ opäť raz rozhodne pre pozíciu mŕtveho chrobáka a pondelkové rokovanie koalície sa skončí nejakou ikstou „deklaráciou jednoty a porozumenia“ určenou pre médiá. Jediné, čo sa tak dosiahne, bude odklad rozkladu.
Sulík je avanturista nehľadiaci na „nezamýšľané škody“ bezohľadného nasledovania svojich vlastných politických cieľov. To, že mu nejde o nejakú Európu, je očividné už dávno. Že mu nejde o Slovensko v Európe, je toho len logickým dôsledkom. Novinkou pre vládnu koalíciu je to, že mu nejde ani o ňu. Vlastne ani to by pre ňu nemalo byť prekvapením. Politici, ktorí svoj program ponímajú ako obchodnícky prieskum trhu, sú nevyspytateľní.
Samotná brožúrka Euroval: cesta k socializmu má poväčšine asi takú hĺbku a úroveň, ako celá Sulíkova doterajšia argumentácia na tému dlhová kríza a euroval. Ak má niekto úprimný pocit, že 16-stranový spisok (aj s obalom a poznámkami pod čiarou) pod týmto názvom je naozaj „odpoveďou na obvinenia z populizmu, ktorým čelíme“, a že prispeje ku kvalite odbornej diskusie, ktorá vraj dosiaľ neprebehla, potom nezostáva, než mu zablahoželať. Jeho vzťah so svetom je vzácne nekomplikovaný a vyrovnaný. A to je asi tak všetko.