Ilúzie, teórie
Vládna koalícia momentálne nerieši európsku dlhovú krízu. Rieši svoj vlastný osud. Rieši to, či prežije tohtoročnú jeseň v celku, či ju prežije za cenu čiastočnej zmeny osadenstva, alebo či ju neprežije vôbec. Prekvapuje to niekoho? Možno tých, čo podliehajú ilúziám.
Ilúziou je spoliehať sa na to, že Smer k hlasovaniu za euroval dotlačia eurosocialisti. Robert Fico by bol dnes pod takýmto tlakom v jedinom prípade: keby sedel vo vláde. Navyše o dnešný hlasovací komfort jeho poslancov sa nepostaral ani tak on ako v prvom rade Richard Sulík a v druhom rade zvyšok vládnej koalície. Ten prvý tým, že celú vec vyhnal na hranu noža (brožúrkovú kampaň už späť nevezme), tí druhí tým, že premrhali august v domnienke, že ono sa to celé nejako utrasie. No áno, utrasie. Možno v podobe vládneho zemetrasenia…
Na začiatku boli ešte dve hlavné možnosti – tlačiť buď na Sulíka, alebo na Fica, aby zmenili postoj (jeden zásadne proti a druhý podmienečne za) – aspoň teoreticky otvorené. Dnes je to inak. Každým dňom musí byť koalícii jasnejšie, že tlačiť na Sulíka nemá zmysel. No a na Fica dnes už tlačiť nemá kto a čím. Môžu s ním nanajvýš uzavrieť politický obchod.
Ficovi sa otvára nie celkom nereálna možnosť dostať Smer v tej či onej podobe k vláde – a potom hlasovať za. Prečo by si on sám takúto možnosť zahatal predčasným pritakaním? A prečo by mu mali takú možnosť zahatať jeho európski partneri z PES? Dodajme len, že reč teraz nie je o hodnotových postojoch, ale len o logike mocenského boja. A tá hrá Smeru do kariet.
Ilúziou je spoliehať sa, že problém zmizne, ak niekto stihne odmietnuť euroval pred nami. Nezmizne. Ak by Grécko hneď zajtra vyhlásilo bankrot, euroval nielenže nebude pasé, ale jeho úloha sa ešte znásobí. A ak to nebude euroval, budú to iné návrhy, iné krízové projekty. Veriť, že tie budú pre SaS prijateľnejšie, ako bol euroval, znamená veriť na zázraky. Ak euroval padne vďaka nejakému inému parlamentu ako nášmu, vládna koalícia prežije september. Asi aj október. Lenže problém – a tým je radikalizácia SaS na európskej agende – zostane a s ním aj hrozba, že so slovenskou vládou sa v eurozóne prestane rátať.
No a ilúziou je tiež domnievať sa, že euroval je jediný problém, pre ktorý ľudia z ostatných koaličných strán premýšľajú o vypudení SaS z vlády. Všetko nasvedčuje, že takýchto položiek je viac. Práve tak ako je pre niektorých v koalícii položkou túžba zbaviť sa Radičovej. Bude zaujímavé, ak pre euroval premiérku potopí práve tá jediná koaličná strana, ktorá tvrdí, že ju bezvýhradne podporuje (SaS).
Každá koalícia existuje presne dovtedy, kým sa nerozpadne. Bolo by dnes preto predčasné hovoriť o jej konci. S určitosťou sa však dá povedať, že jej šance prežiť v jej súčasnej podobe sa každým dňom viac a viac presúvajú z ríše reality do kráľovstva teórií a špekulácií.