Naozaj ofajč
Richard Sulík nešiel do politiky preto, aby sa k niekomu pridával. Nemožnosť konštruktívnejšej spolupráce s jeho stranou nevyplýva z toho, že by v SaS neboli schopní spolupracovať. Teda oni možno ani nie sú, ale to nie je hlavné. Hlavné je, že spolupracovať nie sú ochotní. Nič to neukazuje zreteľnejšie ako súčasná vládna kríza.
Z verejnoprávnej i komerčnej televízie sme sa včera vďaka šéfovi strany Sulíkovi a šéfovi jej poslaneckého klubu Jozefovi Kollárovi opäť dozvedeli, aká hrozná nehoráznosť sa tu na nás chystá. Schválenie eurovalu by bolo ekonomickou vlastizradou a znamenalo by rozhajdákanie peňazí slovenských daňovníkov.
V tomto ohľade sme sa teda nedozvedeli nič nové. Plus ešte zopár ošúchaných fráz o tom, ako euroval podnieti nezodpovedné vlády byť ešte nezodpovednejšími a podobne. Áno, nezodpovedné vlády v Európe sa isto už nevedia dočkať, ako budú podľa vzoru Grécka robiť drakonické škrty vo verejných programoch – čo je politická cena za záchranné pôžičky – a ako budú mať preto pod oknami polovicu národa, volajúcu po ich hlavách…
Zaujímavejšie momenty však prišli vzápätí. Prvým bol spôsob, akým Sulík kategoricky odmietol kompromisný návrh, s ktorým prišla SDKÚ. Podľa toho návrhu by mal hociktorý koaličný partner – čiže aj SaS – právo veta pri schvaľovaní každého konkrétneho použitia prostriedkov z eurovalu. Je otázne, ako by sa na takúto komplikáciu pozerali naši partneri v eurozóne, ale to je teraz vedľajšie. Podľa Sulíka takýto návrh nielenže nie je kompromisom, ale je to, jeho slovami, „ofajč“. Prečo? Pretože partneri by ich vraj aj tak vždy prehlasovali a navyše by sa vraj pri každom takom rozhodnutí opakoval rovnaký nátlak na SaS ako teraz.
Druhým momentom bolo to, ako Sulík s Kollárom svojim koaličným partnerom odporúčali (Sulík Bélovi Bugárovi z Mostu-Híd, Kollár Ivanovi Štefancovi z SDKÚ), aby euroval v parlamente schválili spoločne s opozičným Smerom. A čarovným spôsobom im pritom sľubovali, že v SaS sa preto na nich hnevať nebudú.
Krása, nie? Najvyšší predstavitelia SaS jedným dychom hovoria, že svojim partnerom v koalícii neveria ani čo by sa za necht vošlo (kompromis je „ofajč“), a zároveň zvyšku koalície veľkomyseľne odporúčajú urobiť to, čo oni sami zatiaľ voličom opisujú ako ekonomickú vlastizradu a ožobráčenie slovenských daňovníkov. Nuž a popri tom všetkom sa veľmi čudujú, ako mohla v nejakých koaličných hlavách skrsnúť myšlienka na spájanie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde…
Bugár má absolútnu pravdu, že takto sa spoločne vládnuť nedá. Vlastne je záhadou, prečo o nejakom pokračovaní je vôbec ešte reč. Pravdaže, Sulíkovi to tak nepripadá – vládnuť sa musí ďalej, aj keby nebolo o čom. Akurát, že taká vláda, to by bol ešte onakvejší „ofajč“. To však už nehovorí Sulík. To hovoríme my.