Každá rada drahá
Vicepremiér pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred komisárom pre ľudské práva Thomasom Hammarbergom pochválil, že máme Radu vlády pre ľudské práva a menšiny. Takú vraj nemá hocikto.
Vicepremiér pre ľudské práva Rudolf Chmel sa pred komisárom pre ľudské práva Thomasom Hammarbergom pochválil, že máme Radu vlády pre ľudské práva a menšiny. Takú vraj nemá hocikto.
Áno, rada je dobrá vec. Teda bola by, ak by naozaj vláde radila, ako zabrániť porušovaniu ľudských práv. Skutočnosť? O tej sa verejnosť môže ľahko presvedčiť, lebo zasadnutia tejto inštitúcie bývajú verejné. Skvelé, no na poslednom rokovaní predviedla svoju nemohúcnosť.
Nebyť expertov z tretieho sektora, skončilo by sa to ešte horšie. Iba právnička Janka Debrecéniová navrhla prijať uznesenie, v ktorom by upozornili poslancov na vážne riziká, ak by prešla Kaníkova novela. Tá má mnohým rodinám znížiť rodičovský príspevok. Až vtedy sa nudné rokovanie zmenilo na frašku.
Padali argumenty, že uznesenie je emotívne a či vôbec môžu dávať parlamentu odporúčania. Prišla aj absurdná požiadavka vypýtať si najprv stanovisko ministra práce Jozefa Mihála. Keďže konsenzus bol nemožný, predkladateľka návrhu trvala na hlasovaní. Rada však už nebola po troch hodinách uznášania schopná, štyria jej členovia medzitým odišli.
Chmel sa usiloval márne. Ak budú činnosť tohto poradného orgánu ostatní zástupcovia vlády a štátnych inštitúcií sabotovať, potom sa naozaj nemá čím chváliť. Pred Hammarbergom ani pred občanmi.