Nezodpovedný hazard
V krajinách eurozóny dnes môžu o Slovensku vedieť dve základné informácie. Prvou je to, že na schválenie dohodnutých zmien v eurovale aj bez nejakých chytráckych výnimiek existuje v slovenskom parlamente pohodlná, viac ako ústavná väčšina. Druhou informáciou je, že táto väčšina sa nekryje so zložením súčasnej vládnej koalície.
Z týchto informácií vyplýva, že ak má euroval na Slovensku nielen prejsť, ale ak sa má Slovensko aj plnohodnotne zapojiť do jeho rozšírenia, pravdepodobne sa bude musieť zmeniť zloženie vládnej väčšiny.
V krajinách eurozóny by sa museli zblázniť, keby vládnu koalíciu na Slovensku považovali za dôležitejšiu, ako je zmluva o eurovale, ktorú v týchto týždňoch ratifikujú ich národné parlamenty. Ak chce naša vládna koalícia v budúcnosti v Európe ešte vôbec niečo riešiť, musí to skrátka vziať na vedomie.
Alebo sa tie tri vládne strany, ktoré si hovoria štandardné, uspokoja s tým, že postoj Slovenska k európskym záležitostiam neurčujú ony, ale že ho diktuje pätina hlasov v Národnej rade – zložená z populistov, nacionalistov a dvoch poslaneckých mini skupiniek? Ak sa s tým uspokoja len preto, aby Iveta Radičová zachránila Richardovi Sulíkovi koaličnú stoličku (a možno aj sebe funkciu), tak potom sa nebudú môcť tváriť ako obete okolností, ale ako spoluvinníci oslabenia Slovenska na medzinárodnej scéne.
Vyhováranie sa na Roberta Fica im bude možno na niečo dobré vo volebnej kampani, lenže mimo hraníc Slovenska nebude nikoho zaujímať. A nielen preto, lebo argument: „Museli sme vyhovieť Sulíkovi, lebo inak by hrozilo, že sa vráti Fico,“ sa už dva metre za našou hranicou stáva nezrozumiteľným. Aj preto, lebo ak sú schopní s lídrom opozície vážne rokovať napríklad o rušení Mečiarových amnestií (s tým lídrom, ktorý mal Mečiara štyri roky vo svojej vládnej koalícii), len ťažko budú vysvetľovať, prečo by nemali byť schopní rokovať s ním aj o veci, ktorá svojou vážnosťou ďaleko presahuje ich vlastné volebné obdobie. A dosť pravdepodobne ešte aj obdobie vlády, ktorá príde po nich.
Samozrejme, že politikárčia. Všetci na našej scéne politikárčia. Akurát, že kým Fico ešte môže v rámci politikárčenia maximalizovať svoj zisk, SDKÚ, KDH a Most môžu už len minimalizovať svoje straty. Tam ich však nedoviedol Fico. Tam sa doviedli sami.
Naše členstvo v Európskej únii a v zóne spoločnej meny sme nevyhrali v tombole. Ani nám ho nepodarovali naši politici. Slovenskí občania si preto museli odžiť všetky dobré i zlé reformy, museli preto strpieť, aby sa ich životy často prevracali naruby. Odžiť si museli aj všetky chyby a prechmaty našich politikov za uplynulé dekády. Keď sa naši politici rozhodnú v mene vlastnej dočasnej moci riskovať, že sa s nami prestane rátať a že možno jedného pekného dňa niekto aj na adresu Slovenska vyhlási: „Ani cent!“ stanú sa nezodpovednými hazardérmi. Navyše hazardérmi s niečím, čo im ani náhodou nepatrí.