Ach, tá klíma
Vo februárovom povetrí cítiť jar. Stalo sa, že marhule rozkvitli na juhu ako tohto roku v poslednom mesiaci zimy. Lenže tentoraz nejde o ojedinelý výkyv z obvyklého priebehu počasia.
Už tri dekády po sebe sú zimy teplejšie, než bývali, sneh je vzácnosťou. Voda tejto zime nechýbala. Dažďových zrážok spadlo toľko, že sa rozhýbali svahy po celom Slovensku a v kombinácii s pár stupňami mrazu opäť popukali skaly nad frekventovanou cestou pod Strečnom.
Zdá sa, že niekdajšie istoty sa skončili. Zima nie je zimou, jar jarou. Prestali platiť pranostiky o troch zmrznutých svätcoch Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi, aj o Žofii, ktorá na konci mája víno vo viniciach do samého dna vypila. František Hečko ich vyčíňanie nezabudnuteľne zobrazil v Červenom víne. Odohralo sa to pred vyše sto rokmi a opätovne sa zopakovalo v niektorom z ďalších desaťročí.
V posledných rokoch je všetko inak. Mrazy prichádzajú v marci alebo udrú v posledných desiatich dňoch apríla, keď vegetácia ožila. Príroda akoby prišla o ustálený poriadok, všetko sa uberá, nevedno kam. Dopestovanie ovocia sa stáva riskantnou záležitosťou, ako aj bývanie či cestovanie pod strmými skalnými svahmi. Do všedných vecí budeme musieť investovať viac než v minulom storočí.
Existujú bezpečné spôsoby, ako uchrániť sady pred mrazmi, lenže vybudovanie protimrazových závlah ide do desaťtisícov eur. Vlani stál kilogram chutných slovenských marhúľ a broskýň od 4 do 5 eur, čerešne prekonávali aj cenu 8 eur. Niekde ovocie zázrakom prežilo, lebo sadom vybrali vhodné polohy. Na rovinách a v údoliach, kde je mráz najnebezpečnejší, ich ochránili pálením sviec, dreva a protimrazovými závlahami.
Sprievodným znakom globálnej zmeny počasia sú aj mrazy útočiace po zime. Musíme reagovať nielen na ne, ale na celý rad zmien vyprovokovaných zmenou klímy. Ide nám o život.
