Len v stránkové dni
Od apríla, keď sa lekári začali búriť, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik predstieral, že sa nič nedeje. Od septembra, keď začali dávať výpovede, neurobil nič pre to, aby sa situácia neskončila tak, že môže byť ohrozené zdravie a životy pacientov. Teraz, keď do odchodu viac ako dvoch tisícok lekárov zostáva menej než mesiac, Uhliarik sa odrazu obracia na vládu, aby tá rozhodla o transformácii nemocníc na akciové spoločnosti.
Keď už nič iné, tá nečinnosť a ľahostajnosť postačia na konštatovanie, že pán Uhliarik by mal v budúcnosti na ministerstvo zdravotníctva chodiť už len v stránkové dni vchodom pre návštevníkov.
Čo chcú lekári? Zopakujme si: zastavenie transformácie nemocníc, zvýšenie platov, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie zariadení zreálnením platieb od zdravotných poisťovní. Úvahy o tom, čo z toho je a čo nie je reálne, sú fajn, akurát sa s nimi mal niekto podeliť aj s nimi. Bez zavádzania a bez predstierania, že sú len hlupáci, čo nerozumejú zdravotníctvu a nechali sa zmanipulovať.
Štát neplatí za svojich poistencov ani zďaleka toľko, koľko by mal. Poisťovne neplatia nemocniciam za výkony ani zďaleka toľko, aby ich to reálne pokrývalo. Áno, štát v súčasnosti svoje platby asi zreálniť nemôže. O poisťovniach, ktoré dosahujú svoje hospodárske výsledky okrem iného aj škrtením platieb nemocniciam, by sa určite dalo diskutovať viac… V každom prípade však platí, že v takejto situácii sú štátni úradníci asi tí poslední, kto by sa mal tváriť bohorovne.
Lenže oni sa práve tak tvária: o zmene nemocníc na akciovky rečnia ako o nejakom úžasnom prostriedku proti plytvaniu. Takže kým lekári hovoria o dodržiavaní zákona a o reálnych platbách za reálne výkony, ministerstvo hovorí o tom, že keď sa štátne nemocnice zmenia na akciovky, v systéme sa bude menej plytvať, pretože na riaditeľov nemocníc bude vraj vyvíjaný väčší tlak ako doteraz.
Žijeme na Slovensku, a tak asi nikto nedá ruku do ohňa za to, že všetky nemocnice hospodária vzorovo. Lenže aký to má súvis s tým, že sa odkladajú operácie, že nie je materiál – keď štát neplatí to, čo má, a poisťovne to, čo treba? Ako si s tým asi poradia riaditelia akcioviek? Namontujú do čakární hracie automaty, aby bolo na materiál? Budú v operačných sálach vo voľnom čase fungovať butiky, aby bolo na anestetiká? Pravdaže nie. Budú musieť škrtiť a škrtať sami. Ak nie, pôjdu do konkurzu. Škrtením a škrtaním sa ešte viac zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti u nás. A konkurzy by boli zasa presne to, pred čím varujú lekári…
Je jasné, že Uhliarik sa päť minút po dvanástej obracia na vládu iba preto, aby získal alibi. Ale to je jedno. Ak má dočasná vláda aspoň dočasný pocit politickej zodpovednosti, transformáciu zastaví minimálne preto, aby vznikol čas a priestor na rokovanie s lekármi. Ak bude aj vláda chcieť svoje alibi, presunie rozhodnutie na Ivana Gašparoviča. No a ten bude môcť dokázať, že celý ten teáter okolo právomocí hlavy štátu, ktorý sa strhol po páde vlády, bol aspoň trošku na niečo dobrý.