Čiastočné víťazstvo
Ivan Gašparovič podľa očakávania (aj keď pri ňom jeden nikdy nevie) zastavil transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Znamená to, že búriaci sa lekári zvíťazili? Nie celkom. V tejto chvíli však pravdepodobne dosiahli maximum možného. Najlepšie by teda urobili, keby nateraz stiahli svoje výpovede a predišli tak kolapsu v našom zdravotníctve.
O víťazstve lekárov je ťažké hovoriť z dvoch dôvodov. Prvým je to, že do protestu vstupovali nie s jednou, ale so štyrmi požiadavkami. Okrem zastavenia transformácie to bolo zvýšenie platov, zreálnenie platieb od zdravotných poisťovní a dodržiavanie Zákonníka práce. Druhý dôvod s tým prvým úzko súvisí. To, že sa nemocnice predbežne nebudú meniť na akciovky, si lekári nevydobyli u ministra zdravotníctva ani od vlády.
Ivan Uhliarik totiž naďalej trvá na svojom. „Celý rok na tom pracujeme. Vláda transformáciu na akciové spoločnosti schválila, parlament takisto,“ vyhlasuje ešte aj pár týždňov pred tým, čo pre chýbajúcich lekárov môžu začať kolabovať celé oddelenia a možno i nemocnice (napríklad Detská fakultná nemocnica v Bratislave).
Na ministrovu „argumentáciu“ by mohli teraz lekári odpovedať rovnako: aj oni predsa celý rok „pracujú na tom“, aby sa u nás nemocnice začali konečne normálne financovať. Nie pripravovať na lacný výpredaj – čo by bol pravdepodobný výsledok transformácie bez nápravy financovania…
Lenže zosmiešniť Uhliarikove rečičky nestačí, akokoľvek by si to zaslúžil. Transformácia sa zastavila len vďaka tomu, že v októbri padla vláda a v jej dočasnom režime má prezident väčšie slovo ako obyčajne. Nič viac. Niet pochýb, že za normálnych okolností by Uhliarik ani nemihol brvou: s lekármi naďalej normálne nekomunikuje a pred vstúpením ich výpovedí do platnosti už vydal pokyny, ako sa majú nemocnice zariadiť a ako majú „správne“ vysvetľovať vzniknutú situáciu verejnosti.
Prečo by teda mali lekári stiahnuť svoje výpovede?
Pretože zastavenie transformácie znamená toľko, že vláda niečo nespraví. Všetky ostatné požiadavky predpokladajú, že vláda, naopak, niečo spraví: zmení zákon, pokiaľ ide o platby zdravotných poisťovní, zmení Zákonník práce týkajúci sa služieb, zmení platové podmienky atď.
Nič z toho súčasná vláda neurobí. Neurobila by to, keby mala pred sebou perspektívu ďalších dvoch rokov vládnutia, a dupľom to neurobí v dočasnom režime. Ak, tak len prihodí lekárom nejaké odrobinky. Ani to však nebude nijaké víťazstvo, pretože to podstatné – financovanie zdravotníctva – sa nezmení.
Lekári dosiahli prostredníctvom prezidenta maximum možného: zastavili rozbehnutý vládny plán. Všetko ostatné si budú musieť vydobyť u nejakej novej vlády, a to vtedy, keď bude zostavovať svoje plány. Pokiaľ možno bez Uhliarika a tých, čo si u neho zo zákulisia „objednávali“ zákony. Ak ich dokonca rovno sami nepísali.