Kľučky v paláci
V Prezidentskom paláci si začali podávať kľučky predstavitelia vlády, parlamentu, politických strán, profesijných komôr, odborári, vedci.
A popri nich aj televízne štáby. Moc sa totiž pohla smerom na Hodžovo námestie.
Ivan Gašparovič rozhoduje o zahraničných služobných cestách ministrov, stopol nedomyslenú transformáciu nemocníc, čudným spôsobom zvoleného generálneho prokurátora trestá ako malého chlapca tým, že ho odmieta prijať. Ani premiérka si nie je pri ňom načisto.
Popritom si prezident svojich desať minút slávy, z ktorých sa vykľujú dobré štyri mesiace, náležite vychutnáva. Niet mu čo vyčítať, on predsa neprivodil pád vlády, ani nemôže za to, že sa politici nedokázali dohodnúť na inom riešení krízy ako na zmene ústavy, ktorá mu dočasne zvyšuje právomoci.
Po tretí raz sa Gašparovič o najvyšší stolec už nemôže uchádzať, a tak sa nemusí vnucovať do priazne koalície ani opozície. Ponúka sa mu však šanca vylepšovať si svoj obraz pre históriu. Nemá síce peňazí nazvyš, ale môže regulovať vládne rozhodnutia. V prospech tej či onej sociálnej skupiny.
Slováci si v minulosti zvykli so svojimi nárekmi a požiadavkami utekať za tými, čo boli práve pri moci. Preto aj teraz budú častejšie prichádzať do sídla prezidenta. Iste i takí pätolizači, čo dosiaľ klopali zásadne na iné brány. Možno práve preto by si mala hlava štátu v úsilí zapáčiť sa ľuďom dávať na nich väčší pozor.