Lekári a štátne celebrity
Asi sa zhodneme, že je demagógiou reagovať na čísla nezamestnanosti slovami: Práce je dosť – stačí sa pozrieť na príslušné internetové stránky, koľko voľných miest tam ponúkajú!
A z takéhoto „dôkazu“ potom usúdiť, že nezamestnaní sú skrátka flákači, ktorí o prácu ani nestoja… Podľa rovnakej logiky potom musí byť demagogické aj to, keď niekto na námietku, že lekári nemôžu dostať pridané, pretože časy sú zlé, odpovie: Peňazí je dosť – stačí sa pozrieť na vysoké platy niektorých iných spoločenských skupín… Také jednoduché to s tou demagógiou však nebude.
Áno, ak by chceli lekári svoje požiadavky zdôvodňovať napríklad poukazovaním na zárobky televíznych celebrít, bola by to demagógia. Keď majiteľ komerčnej televízie bohatiersky platí nejakú tú peknú tváričku, robí to preto, lebo tá mu priláka divákov a tí zase zadávateľov reklamy. Vzhľadom na to, aké zisky plynú z reklamy, sú potom aj tie vysoké výplaty televíznych hviezdičiek často len smiešnou odrobinkou. Pravdaže, hviezdičky zato ešte nepôjdu štrajkovať, aspoň dokiaľ tie ich odrobinky mnohonásobne prekračujú celoštátny príjmový priemer. Ale o to tu ani nejde. Štátni lekári totiž nemusia poukazovať na celebrity šoubiznisu, ktoré živia celkom iní zamestnávatelia než ich.
Zamestnávateľom štátnych lekárov je totiž štát, ktorý má na výplatnej listine svoje vlastné celebritky.
Napríklad politikov. Na ich zvyšovanie platov od nového roka už boli nachystané peniaze v rozpočte. Inými slovami, keby chceli lekári povedať: „Akože nie sú peniaze?“ môžu ukázať práve na politickú triedu. Alebo na sudcov. Tí majú na nadpriemerné platy nárok posvätený dokonca Ústavným súdom. Kríza nekríza, deficit nedeficit.
Chceme sa baviť o užitočnosti? No áno, právny štát je nemysliteľný, čo i len teoreticky, bez nezávislého súdnictva. A aby bol sudca nezávislý, čo i len teoreticky, nemal by žiť v takých materiálnych pomeroch, aké by ho nútili byť vďačným za každý úplatok či protislužbu. Hm, a chirurg, od ktorého sústredenia bude možno raz závisieť váš život, ten môže? V zdravotníctve je neporiadok, neefektívnosť, korupcia. Hm, a ako je to v našom súdnictve? Na zlom stave zdravotníctva sa lekári zhodnú s politikmi vrátane ministra zdravotníctva. O nedostatkoch súdnictva hovoria tak kritici šéfa Najvyššieho súdu, ako aj on sám. Nezhodnú sa, pravdaže, v tom, kto je za to vinný. Presne tak, ako sa lekári nezhodnú s vládou. Podoba je aj v tomto takmer dokonalá.
No iste, naši sudcovia (o politikoch nehovoriac) asi sotva môžu povedať, že dajú výpovede a odídu hromadne pracovať do zahraničia. Kto by ich tam chcel? Na druhej strane, ani my si asi nepovieme, že to neprekáža – veď na ich miesta hromadne prijmeme sudcov či politikov z Ukrajiny a Indie… Je len záhadou, prečo si to isté niekto myslí o lekároch.
Každý protest sa dá prepáliť. Aj ten súčasný lekársky. Je však pravda, že málokomu poskytuje štát a jeho predstavitelia argumenty tak, ako práve lekárom.