Všetko alebo nič?
Nech už z predčasných volieb v marci vzíde akákoľvek vláda, bude celkom zbytočná, keď medzi svoje najvyššie priority nezaradí riešenie stavu zdravotníctva.
Po súčasných udalostiach musí byť akejkoľvek novej vláde jasné i to, že pri svojich plánoch nemôže obchádzať lekárov.
Lenže aj protestujúcim lekárom by malo byť čosi jasné. Žiadne ich požiadavky, akokoľvek oprávnené, sa nezaobídu bez ochoty politikov premeniť ich na realitu. Ich oprávnenej túžbe po zvýšení prestíže lekárskeho stavu zasa nijako nepomôže, keď vlastnou tvrdohlavosťou prídu o podporu aspoň časti verejnosti. Oboje im hrozí.
Komunikácia medzi lekárskymi odbormi a ministerstvom zdravotníctva začína pomaly pripomínať vyjednávanie neschopnej vlády s teroristami, ktorí chcú buď všetko, alebo nič. Ani jedna zo strán z toho nemôže vyjsť bez poškvrny.
„Buďme pevní, morálne odolní, jednotní a vytrvajme v nastúpenej ceste! Víťazný koniec sa blíži,“ napísal vo svojej výzve k lekárom šéf ich odborového združenia Marián Kollár. „Odborári nemôžu mať pocit, že namiesto skalpela majú v rukách pištoľ a idú nás všetkých vydierať,“ vyhlasuje na druhej minister Ivan Uhliarik. Oboje zle.
Ak sa Uhliarik pohráva s myšlienkou na kriminalizáciu protestujúcich lekárov, bude to len čerešnička na torte jeho neslávnej ministerskej misie. Jeho odvolanie by malo byť, keď už nič iné, aspoň morálnym zadosťučinením pre všetkých, ktorí upozorňovali, že rezort zdravotníctva sa pod jeho vedením rozsype.
Na druhej strane, o akom „víťaznom konci“ hovorí Kollár? Hádam si nemyslí, že víťazstvom bude, keď odídu dve tisícky lekárov? Keď v našom zdravotníctve nastane taký krízový stav, aký sme tu ešte nezažili? Keď začne dočasná vláda strečkovať, na jednej strane volať k nám lekárov z okolitých štátov, akoby nás zasiahla nejaká živelná pohroma (to už rovno žiadajme o pomoc Lekárov bez hraníc), na druhej strane rušiť oddelenia či rovno celé nemocnice?
Hádam nebude „víťazným koncom“ to, že lekári, ktorí odídu, stratia prácu, dočasná vláda sa nebude cítiť zaviazaná splniť ani to, k čomu sa už zaviazala, a ich prestíž v očiach traumatizovanej verejnosti klesne na bod mrazu? Lekári a ich odborové združenie dokázali počas tohto roka nevídanú výdrž. Dokázali tiež stupňovať svoj tlak na politikov, takže po mesiacoch trestuhodného zľahčovania situácie musela vláda začať ich požiadavky brať vážne. Nie je pravda, že nedosiahli nič. Dosiahli presne toľko, koľko mohli dosiahnuť od vlády, ktorá onedlho predčasne skončí. Dosiahli aj to, že akákoľvek ďalšia vláda si nedovolí ignorovať ich. Pochopiteľne, lekárov uráža pokus korumpovať ich prísľubom jednorazového zvýšenia platov, pretože ich návrhom bolo zavedenie systému finančného ohodnotenia. Ale aj na takýto priehľadný pokus musí predsa existovať viacero možných odpovedí…
Všetko alebo nič? Ak sa niekto vo svojom rozhorčení zacyklí, vidí len jedinú voľbu: „všetko“. Akurát, že v reálnom živote sa to oveľa častejšie končí v polohe: „nič“. To by určite nebolo dobré. Pre lekárov ani pre ich pacientov.