Príprava na krízu
Európa stojí pred najväčšou krízou od druhej svetovej vojny. Podobnými vyjadreniami politici masírujú ľudí už niekoľko mesiacov. Mnohým sa však navonok zatiaľ nič nestalo.
Stále chodia do práce, starajú sa o rodinu, platia účty, oddychujú. Je však čoraz pravdepodobnejšie, že toto je naozaj len ticho pred búrkou. Dlhová kríza sa neprestajne nafukuje a je otázne, dokedy bude.
Môže to podľa expertov trvať roky, ale pokojne aj niekoľko mesiacov. Aké sú teda najnovšie udalosti, scenáre a možné dôsledky? Čo bude s cenami či úsporami?
Veci sa zatiaľ dejú na vyšších poschodiach, odkiaľ sa však môžu rýchlo zosunúť aj na plecia bežných ľudí. Aj keď stále zároveň platí, že ešte sa dá časť dôsledkov odvrátiť.
Investori nateraz pýtajú od obrovsky zadlžených južných krajín, ako sú Španielsko či Taliansko, neúnosne vysoké úroky. Dlhodobo to tieto štáty nemôžu uniesť. Ani výrazný rast daní by im nestačil na to, aby úroky platili, nehovoriac o istine. Zároveň snahy šetriť sú stále slabé, aj keď sa politici rozličnými záchrannými balíkmi usilujú získať pre problémové členské krajiny eurozóny čas.
Banky však nie sú sociálne inštitúcie. Niektoré finančné domy si už uvedomili, že nalievať peniaze do eura nemá význam a ochota štátom požičiavať dostala posledné týždne trhlinu. Lacné pôžičky sa tak zjavne končia aj pre najsilnejšiu krajinu eurozóny Nemecko a pociťuje to aj Slovensko.
Keďže ani prípadný navýšený euroval na bilión eur by na záchranu situácie nestačil (iba Taliani potrebujú niekoľko stoviek miliónov eur), pomoc sa hľadá vo svete cez pôžičky od Medzinárodného menového fondu a tiež v tlačiarni Európskej centrálnej banky.
Firmy však uvažujú o tom, ako by to bolo, keby sa eurozóna rozpadla. Ak bude centrálna banka bezhlavo tlačiť peniaze, je tu riziko inflácie, ktorej výška by zrejme závisela od celistvosti eurozóny, ako aj od toho, či by tlačenie bolo, alebo nebolo sprevádzané hospodárskym rastom.
Veľké európske firmy už pri podnikateľských zámeroch počítajú s tým, že sa eurozóna môže zúžiť. To by v prvej fáze mohlo priniesť znehodnotenie eura. Výsledkom by potom bolo za určitých okolností zdražovanie a znehodnocovanie úspor. Narástli by napríklad ceny tovarov dovážaných zo štátov so silnejšími menami. Veľké európske koncerny preto už teraz preventívne vkladajú peniaze do bezpečných investícií, ktorých hodnota sa po prečkaní ťažkých časov nezmení.
O nejakej hyperinflácii možno hovoriť ťažko, keďže eurozóna má predsa len ekonomickú silu a je ťažko predstaviteľné, že by ju investori položili. Bude však závisieť aj od európskych lídrov, ako dôsledne sa na svojom najbližšom stretnutí budúci týždeň postavia k sprísneniu rozpočtovej zodpovednosti či hlbšej európskej integrácii. Zbavovať sa eur je predčasné.