Nenahraditeľní
Po týždni napätia sa lekári s vládou napokon dohodli, čo je dobrá správa pre nás všetkých. Zlá správa je, že vláda až príliš dlho ignorovala ich požiadavky, až sa spor vyhrotil na ostrie noža.
O čo dlhšie lekári nedávali razantne najavo svoj nesúhlas s dianím v zdravotníctve, o to viac teraz svojím principiálnym postojom všetkých zaskočili. Až tak, že v uplynulých dňoch sa diškurz na Slovensku zvrtol do takej podoby, že z lekárov sa v očiach verejnosti stali div nie triedni nepriatelia.
To, že ich ohodnotenie vôbec nezodpovedá ich postaveniu, sa už neriešilo. Celé to bolo ako v Hlave XXII – bez radikálnosti by si ich nik nevšimol a keď boli radikálni, všetci na nich nadávali, čo si to dovoľujú, veď ohrozujú životy ľudí. Ako je však možné, že ak si spoločnosť uvedomuje, akí dôležití sú, keďže majú v rukách tie životy, nevie ich adekvátne ohodnotiť? Alebo si to je schopná uvedomiť len vtedy, keď nie sú poruke?
Lekári si vyššie platy zaslúžia a na tom, aby ich mali, by malo záležať všetkým, ktorí tvrdia, že im ide predovšetkým o ľudí.
Navyše protest lekárov priniesol pre Slovensko aj skúsenosť, že štrajk môže byť účinný, ak je masový, štrajkujúci trvajú na svojich požiadavkách a v neposlednom rade: sú pre spoločnosť nenahraditeľní.