Volebná téma číslo jeden
Sotva sa zavrela voda za čudesným rokovaním parlamentu, na ktorom v podstate opozícia schválila záväzky vlády voči vzbúreným lekárom, už sa začínajú šíriť správy z kategórie tých poplašných. Na zvýšenie platov lekárov a sestier nie sú peniaze.
Takže nasleduje ďalšie kolo pokriku na lekárov? Pravdepodobne. Situácia sa totiž najľahšie interpretuje práve takto: vidíte, odborári si vybojovali vyššie mzdy a nemocnice teraz pôjdu kvôli nim do kolapsu… Lenže najľahšia interpretácia nemusí byť aj najsprávnejšia.
Tu je jej zopár nedostatkov. Keby minister zdravotníctva celé mesiace nelakoval situáciu na ružovo, rokovania s lekármi mohli byť podstatne dlhšie, ale aj tvrdšie a obojstranne poctivejšie. Napríklad práve v bode: kde nájdeme zdroje na vyššie platy. Keby sa minister a väčšina vládnych strán nedržali zubami-nechtami transformácie nemocníc na akciovky, ktorú vyhlasujú div nie za samospásne riešenie neduhov v zdravotníctve, dohoda o jej zastavení (o čo išlo lekárom od začiatku) mohla byť na svete oveľa skôr, ako by prišlo na platy. A potom mohlo už aj vyjednávanie o platoch vyzerať trochu inak… To všetko sú však iba takpovediac taktické chyby, ktorých sa dopustili vládni politici. Sú tu aj vážnejšie veci.
Štátny rozpočet na rok 2012 ráta s hospodárskym rastom, ktorý už dnes vyzerá žartovne. A to už i v tých optimistických výhľadoch je napríklad zakomponované ďalšie zníženie zdravotných odvodov, ktoré platí štát za svojich poistencov. Čo bude o pol roka? Rezerva 50 miliónov eur v zdravotníctve na zvýšené mzdy nepostačí ani náhodou. Mzdy sa vraj majú zvyšovať z vyšších výnosov zdravotných poisťovní. O o čomsi takom však Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zatiaľ ani nechyroval. Kto alebo čo donúti poisťovne platiť viac?
Skrátka a dobre, vyzerá to tak, akoby niekto v podobe toho slávneho memoranda podal lekárom s úsmevom nabitú zbraň: tu máte, zastreľte sa sami… Nemocnice, ktoré nemajú peniaze na vyplácanie vyšších miezd, sa budú ďalej zadlžovať. Tie, ktoré sa už zmenili na akciové spoločnosti (napríklad v Trnavskom kraji), pôjdu neomylne v ústrety konkurzu a predaju do súkromných rúk. Ak bude niekto proti tomu kričať, všetky prsty ukážu na lekárov, ktorí si vybojovali platy, a na opozíciu, ktorá im to v parlamente schválila. Dobré, nie?
No napriek všetkému, ono to celé napokon naozaj môže byť aj na niečo dobré. Je evidentné, že na budúci rok sa budú musieť u nás v systéme zdravotníctva udiať vážne zmeny. Žiadna z relevantných politických strán nesmie pred voľbami vykĺznuť z otázky, čo so zdravotníctvom. Tento systém je nanič a nanič je aj večné plátanie čoraz väčších dier čoraz menšími záplatami. Ak sa chce štát tváriť, že u nás existuje verejné zdravotníctvo, bude ho musieť začať brať vážne.
Záleží len na nás, či sa z takto dôležitej témy stane aj dôležitá volebná téma. Namiesto trápnych súťaží o to, kto je väčší zlodej, alebo kto má viac peňazí na kampaň.