Sedem statočných
Naši zákonodarcovia sú mimoriadne šikovní. Najmä keď ide o peniaze do vlastného vrecka. Farba legitimácie pri tom nerozhoduje.
Oprávnene sa urobilo veľa kriku po zistení, že politická elita si finančne výrazne polepší „spravodlivým“ Sulíkovým vzorcom na výpočet platov ústavných činiteľov. V čase krízy, keď sa slovami o nevyhnutnosti šetrenia začína a končí každý štátnický prejav. V reakcii na protesty si poslanci na budúci rok zmrazili výplaty.
Ale v tejto dymovej clone plnej fráz o solidarite so sociálnymi ťažkosťami prostého ľudu si potichučky ako myši v tmavej komore odhryzli z druhého konca slaniny. Štátnej slaniny. Plat sa im nebude počítať ako dosiaľ až od zloženia sľubu, ale už od parlamentných volieb. Keď im na tento fígeľ prišla prezidentská kancelária a Ivan Gašparovič zákon vrátil, zaťato trvali na svojom. Našli sa iba siedmi, čo sa postavili proti takémuto panskému huncútstvu.
Vraj prvý mesiac po voľbách sa najintenzívnejšie pracuje… Možno – v porovnaní so zábermi z poloprázdnej rokovacej sály v neskoršom období. Lenže vtedy sa upresňuje taktika, lepí sa nová koalícia, dohadujú sa funkcie (a platy). Jednoducho, čisto partajné hry a medzihry. Tak prečo by si „chudobných“ poslancov štyri týždne nefinancovali politické strany?
Po stredajšom hlasovaní v Národnej rade sa už nemusia obávať. Zatiahne to štátny rozpočet.