Doba monológu
Takmer každý politik si hudie iba tú svoju pesničku. Ak sa náhodou rozprávajú spolu, tak sa navzájom nepočúvajú.
Zabúdajú na základnú poučku komunikácie – umenie počúvať. Akoby zabúdali, že dialóg je cesta na hľadanie pravdy, objektívnej a prijateľnej pre všetkých. Najmä v čase krízy.
V tejto súvislosti ma nedávno, pred zvolením novej ombudsmanky, zaujal otvorený list vicepremiéra Rudolfa Chmela poslancom Národnej rady o tom, aké predpoklady musí spĺňať verejný ochranca práv. Formou monológu vysvetľoval, aké vzdelanie, jazykové znalosti, riadiace schopnosti či morálna a osobnostná integrita je potrebná pre túto funkciu. Tieto kritériá by sa však mali vzťahovať aj na podpredsedu vlády pre menšiny a ľudské práva.
Na vicepremiéra Chmela sa Spoločnosť Prometheus opakovane písomne obrátila so žiadosťou o prijatie, aby sme sa mu mohli priblížiť postavenie občanov bez náboženského vyznania na Slovensku. Dodnes sme sa odozvy nedočkali. Na osobnom stretnutí počas konferencie s občianskymi združeniami v marci 2011 potvrdil, že do troch dní dostaneme písomnú odpoveď. Tie tri dni trvajú už desať mesiacov. Na oficiálne pozvanie k udeľovaniu Cien humanistov vôbec nezareagoval. Do komisie Rady vlády pre ľudské práva nášho nominanta nevybrali. Chmel na začiatok decembra zvolal konferenciu o ľudských právach, akurát na svetských humanistov akosi pozabudol…
Spoločnosť Prometheus je jediné občianske združenie, ktoré už dve desaťročia obhajuje záujmy občanov bez náboženského vyznania. Ako jediné zo Slovenska sa stalo členom Medzinárodnej etickej a humanistickej únie a Európskej humanistickej federácie.
Občania s nenáboženským náhľadom na svet tvoria síce menšinu v slovenskej spoločnosti, ale početne významnú. Praktickým vzťahom k akýmkoľvek menšinám sa reálne hodnotí demokracia v krajine, aj jej vicepremiér pre ľudské práva.